Vrahyňa noci- Následníci

Kapitola 6.

Hodiny na stene tikali v rytme Benovho srdca, jeho oči behali po miestnosti zaplnenej ľuďmi a bytosťami. Ben stratil prehľad o tom ako dlho už sedeli vo svetlej konferenčnej miestnosti. Mohlo to byť už hodiny alebo aj zopár minút, ktoré trávil počúvaním udalostí, ktoré sa udiali v za posledný mesiac.

Nebol si tým istý, ale potichu počúval oca, ktorý rozprával o nových ekonomických záležitostiach. Kráľ usadený za vrchstolom upieral zrak na každého v miestnosti a Ben sediaci vedľa neho sa snažil zachytiť všetky jeho pohyby, reči a tóny akými rozprával.

Sledoval otca z iného uhľa pohľadu ako posledných 16 rokov. Jeho chovanie však bolo také seriózne a pritom priateľské. Bolo to akoby sa jeho otec narodil so schopnosťami riadiť celý kontinent. 

,,Chceli by sme zaviesť ešte jeden deň na oddych pre trpaslíkov pracujúcich v baniach," ozvala sa vedľa Bena kráľovná Snehulienka a všetci v miestnosti upreli pohľad na ňu. Chlapec si premeral ženu so snehobielou pleťou a vlasmi ako čierne uhlie, ktorú pozná od detstva ako zábavnú ženu.

Ďalší predstavitelia kráľovstiev, pricestovaných z každého územia na kontinente, sedeli rozmiestnený okolo dlhého stola, ktorý sa nachádzal v strede miestnosti, ktorú Ben poznal naspamäť. Ako dieťa sa vždy vkradli s Audrey na rôzne zasadnutia alebo len hrať schovávačky, ktoré im trvali niekedy aj väčšnosť.

Vtedy boli pre Bena zasadnutia predstaviteľov kráľovstiev, snažiac sa uchovať mier na kontinente, zaujímavé a očarujúce. To ako králi, kráľovné a malé tvory sedeli v jednej miestnosti a dohadovali sa o veciach, ktoré boli dôležité pre kontinent aby dokázal fungovať aj ďalších 20 rokov.

,,Trpaslíci majú už jeden deň voľna a dni keď sú oslavy nemusia ísť pracovať. Ich práca je dôležitá a s novými technológiami, ktoré im zľahčujú prácu, by sa nemuseli trápiť," ozval sa kráľ Adam a niektorí prikyvovali na jeho názor. Mnohí si šepkali nejaké názory medzi sebou, ale Lumiér zapisoval len to čo sa vyslovilo nahlas.

Snehulienka sa pomrvila na stoličke, ale nenechala aby sa jej žiadosť skončila len niekoľkými prázdnymi slovami. ,,Ich práca je ťažká. Stroje, ktoré by im mali umožniť pracovať ľahšie a menej im len prikladajú viacej práce. Nefungujú ako majú a mnohokrát sa zničia. Žiadam len o férové rozhodnutie. Buď im zvýšite plat alebo dáte viac času na oddych."

Ben s uznaním pozeral na Snehulienku, ktorá chcela pre svoj ľud spravodlivosť,  a na ostatných zúčastnených. Ozval sa šum v miestnosti, ktorý vyvolali kráľovnej slová. Chlapec po otcovej pravici súhlasil s kráľovnou. S nejakého dôvodu mu mozog ale aj srdce vraveli, že je to to logické a dobré rozhodnutie. Trpaslíci mali najťažšiu úlohu a bane neboli nikdy bezpečné. Riskovali svoj život každý boží deň.

Ben sa pozrel s kútikom oka na otca, ktorý mal bradu opretú o ruku a rozmýšľal. Videl všetky myšlienky v jeho hlave, oči spoza okuliarov boli upreté na stôl pred ním. Pre a proti, ktoré sa prehrali v otcovej hlave umožnili aby videl prvýkrát svojho otca ako pravého kráľa, ktorý má robiť ťažké rozhodnutia.

Kráľ zachytil synov pohľad a pozrel sa naňho. ,,Ben, čo si ty myslíš o tejto žiadosti?" opýtal sa ho otec a vrava v miestnosti stíchla. Ben znervóznel, jeho ruky sa začali potiť. Všetky oči sa upreli naňho a budúci kráľ zdvihol hlavu, aby nevyzeral ako slabý človek.

Nemyslel si, že takto skoro bude musieť rozhodovať, lebo jeho jediná úloha mala byť na tejto konferencií vyrieknutie jeho prvého rozhodnutia. Snehulienka sa nežne usmiala na chlapca sediaceho vedľa nej a v očiach sa jej zablysklo. 

Z druhej strany stola sa upreli na neho oči nežnej Tiany a Naveena, krásnej Ruženky a Filipa, Ponga a Perdity a mnohých ďalších predstaviteľov, ktorí si uvedomili len v tom momente, že ich princ sa nachádza v prítomnosti združených. Ben si pomaly vydýchol a otvoril ústa.