Vrahyňa noci- Následníci

Kapitola 3. /Upravená/

Tma bola pre Mal tak dôležitá ako muchy pre pavúky. Čierňava okolo nej ju dokázala ukľudniť, tma ju dokázala ukryť a tma jej poskytovala miesto, ktoré jej poskytovalo informácie.

Ticho a tieňe boli všetko čo stačilo pre Mal, aby zistila všetky dôležité informácie o jej obetiach. Tentokrát však ani tieňe ani ticho ani čierňava neboli schopné pomôcť jej s úlohou, ktorú mala splniť.

Miesto kam sa mala dostať bolo nedostupné...Nedostupné aspoň pre nich. Osoba, ktorá vôbec nevedela čo sa na ňu chystá bola tá najneočakávanejšia obeť akú Mal kedysi mala.

S povzdychom položila obálku s papiermi na posteľ a rozprestrela údaje po celej šírke. Nohy si poskladala do tureckého sedu a hlavu si podoprela rukou. Meno, vek, výška, záľuby...všetko čo potrebovala vedieť, ale to jej nestačilo.

Tie informácie boli iba malá časť z toho čo potrebovala vedieť o tej osobe. Bola to len malá štvrtina toho čo musela zistiť sama. Kúsok z toľkých informácií, ktoré jej Hades neposkytol.

Vstala z postele a prezliekla si pyžamo do pohodlného denného oblečenia, ktoré bolo zároveň aj jej oblečenie na tréning. Fialové vlasy si stiahla do vysokého copíka, ktorý jej siahal nad ramená.

Hlava plná informácií o jej novej obeti jej výrili po celý čas čo sa prezliekala a pripravovala na ranný tréning v hlave. Keď jej oči zablúdili k prívesku položenom na stole všetko na čo myslela jej vyšlo z hlavy.

Prívesok v tvare draka bola jediná vec, ktorú mala z detstva. Nič iné jej nezostalo, ale na Ostrove to tak aj chodilo. Rodičia sa vzdali svojich detí, alebo ich len ľahko predali. Mal nevedela o svojej minulosti nič, ani len ako sa dostala na toto pekelné miesto, ktoré volala domovom. Miesto, ktoré bolo to najbližšie čo kedy mala k domovu.

Napriek tomu však v nej prekypovala zlosť. Zlosť, ktorá patrila tej osobe, ktorá nebola schopná sa postarať o ňu. Ale okrem toho aj zvedavosť. Každá malá informácia bola pre ňu ďaľším krokom k jej minulosti.

Krok k tomu, aby našla tú osobu a zničila ju. Pomaly, ale zapamätateľne. Myšlienka na to jej namaľovala na tvári malý úškrn a uprela zrak do svojho zrkadla. Malý slnečný lúč prenikal cez dieru v závese a vrhal čiaru na zrkadlo a Maline oči.

Jej fialové oči sa zapozerali na svoj odraz v troška špinavom zrkadle a keď sa chcela otočiť na odchod všimla si niečo čo sa jej krátku dobu nedialo.

Fialové oči pomaly nabrali zelenkastú farbu až kým nežiarili ako zafír. Mal od prekvapenia pristúpila bližšie k zrkadlu a v pozadí si všimla tieň. Keď sa však obzrela nikto za ňou nebol. Nikto by do jej izby nevkročil bez opýtania.

Pohľad sa jej stretol znova v zrkadle a zelené oči sa na ňu pozerali v odraze. Zrkadlo predňou sa akoby hralo s jej mozgom a upútalo jej pohľad. Ornamenty v ráme zrkadla mali siluety lietajúcich drakov a farbu dymovej sivej.

Nekonečné znaky okolo celého zrkadla boli pomalované, Malina práca, a každá mala škrvny fialovej a zelenej farby. Typických farieb, ktoré reprezentovali jej osobnosť...farby, ktoré mali aj jej maličké oblečenia z detstva.

Rám osvetlený tenkým pásom slnečného lúča začal žiariť a osvetlovať celú izbu mesačným svetlom. Tmavé čierne tiene sa začali zbiehať okolo Malinho tela a ona to celé sledovala v zrkadle. Nevedela odkiaľ sa tie ruky zišli, ale obrátila svoju pozornosť na stenu za ňou.

Pomaly sledovala lúč, ktorý sa tiahol po koberci na zemi a postupne dvíhala pohľad na obraz visiaci na stene. Tiene okolo svetla sa začali zbiehať akoby jej niečo chceli ukázať. Jej kamaráti z druhej strany vytvorili okolo malého obrazu prsteň tieňa a Mal uprela pohľad do stredu.

Obraz, ktorý Mal namaľovala vlastnými rukami poznala naspamäť, ale teraz keď tam uprela pohľad nevidela nič čo by poznala. Uprostred čierneho rámu bol vták, čierny ako noc.

Mal sa pomaly priblížila k stene, po ceste mesačného svetla a nevedela čo to má znamenať. ,,Čo to?" Bol to symbol niečoho? Mal to pre ňu význam?

Nič netušiac, nevediac čo robila sa jej ruka zdvihla k obrazu. Pomalými pohybmi sa jej ruka posúvala vo vzduchu a už cítila silu, ktorá sa okolo toho obrazu zoskupovala.

Rýchliace kroky na chodbe jej odtrhli pohľad od obrazu a uvedomila si, že mešká na stretnutie. Obrátila však pohľad naspäť na obraz, ktorý bol naspäť vo svojej typickej forme. ,,Doriti," vydýchla a zobrala zo stoličky mikinu, ktorú si pred odchodom pretiahla cez hlavu.

Fialové rukávy jej obkľúčili ruky a ocitla sa vo svojej komfortnej zóne. Obraz jej z mysle nezmizol ani vtedy, keď kráčala po dlhej chodbe ticho ale rýchlo ako šelma. Hala čierna ako tma, osvetlovaná niekoľkými lúčmi vychádzajúceho slnka, pripomínala peklo. Dlhý modrý koberec sa tiahol až ku schodbom a aj po schodoch a vyzerala ako oheň tiahnuci sa po.

Celá budova bola zmiešaná z viacerých štýlov, tak ako aj ostatné veci na Ostrove. Nič nepochádzalo len z jednej doby a všetko bolo pomiešané. V sirotinci však prekypoval rockerských štýl, na ktorom si Hades potrpel.

Rozthané plagáty po stenách, zarámované obrazy kapiel a predsa budova mala aj štipku glamórnosti. To všetko dokázal Hades vytvoriť tak akoby na jeho pravidlá Ostrova netýkali. Veď predsa bol bohom.

To však neplatilo na mieste kde mágia nefungovala. Mal zbehla po čierných mramorových schodoch, ktoré sa špirálovito tiahli pri stene. Prízemie bolo už menej rockerské ale ešte vždy mal nádych metalového štýlu. Náhodné malé stromy bez listov, sem-tam sa nejaký našiel, boli rozmiestnené po celej chodbe až k dverám na konci uličky.

Drevené tmavomodré dvere tentokrát vysvietené plameňmi vo faklách, ktoré sa nachádzali na obidvoch stranách dvier. Služobnica vyšla z dvier práve vtedy, keď chcela Mal vkročiť dnu. ,,Pardon," povedala nesmelo a Mal len odfrkla.

Potlačila dvere a uprela zrak na boha podsvetia sediaceho pri stole. Nohy mal vyložené ležérne na nábytku predním, ktorý bol zaplnený hŕstkami poukladaných papierov. Napriek tomu, že je kráľom podsvetia bol príliž čistotný, aspoň podľa Mal.

,,Á ak to nie je jedna z mojich najlepších vrahýň," povedal a Mal si zastala predneho z prekríženými rukami na hrudi, a odfrkla si nad jeho poznámkou. Predsa bola najlepšia zo všetkých.

,,Myslím, že ťa sem privádzajú otázky," pokračoval vo svojom monológu Hades a Mal čakala na to kedy skončí. Niekedy to trvalo dlho inokedy si Hades povedal svoje za sekundu. To však nikto nechcel prežiť. Mal prebehla v hlave spomienka na takú udalosť a pokrútila hlavou.

,,Prečítala si si všetko o našej malej obeti?" opýtal sa jej a Mal prikývla. Vedela čo mala vedieť, ale nevedela to podstatné. Nie je žiadna cesta, ktorá by jej umožnila, aby sa dostala na miesto, ktoré je jej cieľom.

Hades si všimol otázku v jej očiach a pousmial sa. ,,Carlos natom pracuje. Ten chlapec je hlavička. Vedel som, že bude z neho jeden z najlepších technikov, ale takéto niečo. Pfu. Takéto niečo načom pracuje sa nepodarilo žiadnemu vedcovi a ani zloduchovi, ktorého poznám," oznámil jej.

Mal pochopila čo si nevedela vystvetliť už vedela prečo bol Carlos vždy tak dlho hore a bol uzavretejší ako predtým. ,,Cesta by mala prejsť bez komplikácií. Ale zábava príde len keď budeš na mieste. Budeš musiať zapadnúť, preukázať svoje herecké schopnosti a keď bude najlepšia chvíľa udrieť. O ostatné sa nemusíš báť," pokračoval vo svojom monológu a Mal len prikyvovala.

Mala toľko otázok, ale ani jednu nepoložila. Nebolo by to múdre rozhodnutie. A preto vedela, že všetko bude musieť urobiť sama.....ako vždy.

,,Pochopila si svoju úlohu?" opýtal sa jej a Mal prikývla. ,,Princiatko nebude tušiť čo ho zastihlo," povedala a Hades sa zasmial. ,,To je moje dievča," povedal a zo smiechom ju prepustil.

Mal sprevádzal smiech aj počas východu z mierne vysvietenej pracovne. V hlave jej výrila len jedna jediná myšlienka. Svoju úlohu musí splniť, nezáleží natom čo ju to bude stáť.

ZVEREJNENÁ: 23.11.2019

UPRAVENÁ: 09.12.2019