Rozlietané verše

nezábudka

spomenie si
na tie krásne
staré časy
keď ešte veľa z nich písavalo básne

vie že tá obloha sa nezmenila
že tancuje na nej tá istá víla

v čase blúdi
a počúva hudbu
čo pekne zuní
vyliezla na hradbu

kameňov
cíti sa lepšie
po napití sa z tých prameňov
vie že uvidí aj veci krajšie

prežila vojnu
keď šliapli vojaci na ňu
vtedy stratila sa pod zem
nepovedala nikomu poď sem

zranená sedela pod hlinou
no aj tak zaťala sa a s drinou

pretlačila sa na povrch
aby ľuďom vravela
okoloidúcim čo pozerali na vrch
z ktorého vyrastala

že ona si aj tak pamätá
nezábudka do oblohy odetá

Mám trochu horšie obdobie v živote. No a keď sa mám zle, tak píšem. A preto budete teraz často zaspamovaní mojimi básňami, ktoré zrejme aj tak nestoja za nič.

Ďakujem za pochopenie..