slnko už zapadá
svetlo krajiny dopadá
inam
sedím
a nedočkavo z okna sa dívamnoc
prevzala svoju moc
čierna obloha ani zamat
netuší že pod jej rúškom skrýva sa drámanoci tajomnej
ale i melódie dojemnej
krása hviezd ma očarila
že aspoň na chvíľu cítim sa ako vílapod rúškom tmy
odhalím všetky rany
na srdci
„ver noci“pošepne mi hlas
po chrbte prebehne mi mráz
ale zverím sa jej
pred nocou sa skrývať nedobré jestratená v spomienkach
prebudím sa v myšlienkach
hviezdy už blikajú
brieždením sa strácajúkrása noci vyhasína
a s ňou hneď pohasína
otvorenosť rán
voči žiariacim hviezdamuž nevidno ani jednu
krásnu ale všednú
postavím sa zo zeme
necítim sa blaženeprebdeté noci
majú ma v moci
otvorenosťou a krásou
opantajú ma i spásouod trápení
a nocí omámených
svetlo naspäť prichádza
a ja do ríše snov odchádzam
Opis noci mojimi očami...
ČTEŠ
Rozlietané verše
Poetry• rôznorodé výmysly pojašenej duše • #1 - poezia 25.4.2024 #1 - poetry 19.4.2024 #1 - poems 19.4.2024 #1 - básně 25.4.2024