smiem
viem
že nemôžem
všetko na čo sa zmôžem
naozaj som nespala
radšej na chladnej zemi ležala
tma
všade navôkol je tma
no aj napriek tomu vidieť svetlo
ono z hviezd na tmavej oblohe sa ma dotklo
láka ma bdieť
nič o sebe nevedieť
nechcem premýšľať
a niečo si namýšľať
cítim sa prázdna
nič iba náznak
ticha vznáša sa v prítmí
nechcem sa zobudiť už nikdy
Už mám dosť všetkého, prečo mi ľudia nedajú aspoň na chvíľu pokoj?
ČTEŠ
Rozlietané verše
Poetry• rôznorodé výmysly pojašenej duše • #1 - poezia 25.4.2024 #1 - poetry 19.4.2024 #1 - poems 19.4.2024 #1 - básně 25.4.2024