The part that hurts the most (Ereri/Riren, Eren x Levi, Levi x Eren)

2. I won't give up, I won't back down..

(--Eren's pov--)

Uháňal som na koni, čo mu sily stačili. Cestou som rozmýšľal.

Zachránil ma naozaj len preto, lebo musí? Alebo je v tom niečo viac?...
Eren.. Nerob si plané nádeje... Nehľadaj v tom niečo viac. Je to len jeho povinnosť..

Sklamane som si povzdychol.

O chvíľu som dorazil k hradbám a zakričal som na mužov na hradbách."Je tu zranená! Otvorte bránu, poslal ma veliteľ Erwin s kapitánom Levim."

Pozreli sa na seba a niečo si povedali, potom sa otočili znova na mňa. "Vráť sa do boja titán!"
"Tch...!" zamračil som sa.

"Otvorte tu bránu, to je rozkaz." skríkol niekto za mnou a brány sa pomaly začali otvárať.

Otočil som sa na toho, kto to povedal.

"L-Levi...?" vypustil som z úst.
"Čo si to povedal?!" skríkol po mne.
"Gomenasai...! Heichou!" ospravedlnil som sa.

O chvíľu za nami dobehli ostatný, nezostalo ich moc, ale stále dosť.

Niektorí boli vážne zranený, niektorí menej.

Všimol som si Armina a Mikasu, spadol mi kameň zo srdca. Aspoň že sú v poriadku.

~~~~~~~~~~~~
Pár hodín neskôr
~~~~~~~~~~~~

Zranených sme odniesli do ošetrovne a potom všetci čo sme boli ako tak v poriadku sme sa zišli v spoločenskej miestnosti.

"Prečo sme nepoužili titána?!" skríkol jeden z ľudí.
"Mohli sme vyhrať!" okrikoval ho niekto ďalší.
"Tak isto ako získal Wall Maria späť!" další.

Cítil som sa akoby som tu nebol... Akoby hovorili o veci... Ale naopak ich aj chápem, nenávidia titánov a predsa len som sám titán.

"Ticho!" skríkol veliteľ Erwin. Levi sedel po jeho boku a len krútil hlavou nad ľudskou hlúposťou.

Všetci stíchli.

"Chyby sa stávajú, a nebudeme riskovať že sa nám Eren vymkne z pod kontroly." znova povedal Erwin.

Znova mi padol pohľad na Leviho, zdalo sa, akoby ho niečo bolelo... Je v poriadku?

(--Levi's pov--)

Píchalo ma v rebrách, mal som ich pomliaždené, a poriadne, netušil som ako dlho túto bolesť ešte vydržím, snažil som sa čo najdlhšie, do konca porady ale už som to nezniesol.

Vstal som a odišiel zo spoločenskej miestnosti.

Odišiel som najskôr na WC, oprel som sa rukou o umývadlo a druhou som si vyhnul tričko.

"Sss aah.." sykol som, nebolo to moc vidno, ale bolelo to neskutočne.

Zrazu sa otvorili dvere "Kapitán..?" začul som známy hlas, až nepríjemne známy. Pozrel som sa do zrkadla, bol to Eren.
"Vráť sa na miesto Jaeger.." povedal som skrz zuby.
"Ste v poriadku Heichou?" opýtal sa znova.
"Áno, len... Gh..!" znova to zabolelo.
Začalo mi to puchnúť a malo to farbu do modra.

Podišiel ku mne, prišlo mi slabo.

"Levi?"

Nevnímal som. Pomaly som upadal do bezvedomia.

(--Eren's pov--)

"Levi Heichou!" stihol som ho chytiť. Mal niečo s rebrami. Vzal som ho na ruky a rýchlo som s ním bežal do ošetrovne.

"Doktora!" vyrazil som dvere ošetrovne, všetci lekári pribehli k nám a zobrali mi Leviho z rúk.

"Kam ho nesiete?" pýtal som sa a bral som sa za ním.
"Tam nesmiete!" skríkla jedna sestrička, ktorá sa ma snažila upokojiť.
~~~~~~~~~~~~
Pár hodín neskôr
~~~~~~~~~~~~

Stále som čakal v čakárni, na to kedy môžem Leviho znova vidieť.

Teraz som sa možno dosť prezrádzal, ale v tejto chvíli mi to bolo jedno, chcel som vedieť či bude v poriadku.

O chvíľu ku mne prišla sestrička. "Je Lev- Kapitán v poriadku?" opýtal som sa, skoro som sa prezradil.
"Bude v poriadku." povedala s miernym úsmevom.
"Môžem ho vidieť?" opýtal som sa prosebne.
"No dobre.. Ale len chvíľku." povedala a znova sa usmiala.

Vošiel som dnu, Levi ležal na lôžku, stále bol v bezvedomí, mal obviazanú hruď.

Sadol som si na stoličku vedľa postele. Keď som bol presvedčený že naozaj spí a že nikto nevôjde dnu, chytil som ho za ruku.

Jeho drsné ale zároveň jemné ruky boli také teplé a príjemné, až mi dávali pocit že všetko bude v poriadku. Bolo to až také, akoby bol so mnou, akoby sme obaja cítili to isté a boli sme partneri...

Ale je to len predstava... V tomto svete nieje času na lásku, ale prečo, prečo to čo cítim sa dá prirovnať k láske?!

Zamiloval som sa do muža... A dokonca o veľa staršieho ako som ja...

Je to zlé? Je to čo cítim skutočne láska?

Nech je to ako chce.... Ja sa nevzdám, neustúpim, budem sa snažiť získať jeho lásku.

Naklonil som sa k jeho perám a dal som mu letmý bozk na ne. Boli mäkké a jemné, nič by sa im nevyrovnalo, chcel som ho... Chcel som ho celého, dotýkať sa každej časti jeho nádherného tela, každej jeho jazvy spôsobenej titánom alebo niečím iným.

"Levi, ja sa ťa nevzdám. Tak prosím, nevzdávaj sa ani ty..." zašepkal som, tak potichu, akoby som si to povedal iba pre seba.