7.Hurts Like Hell

382 23 0
                                    

(--Eren's pov--)

Túto noc som skoro nespal, stále som premýšľal nad Levim a nad našim prvým bozkom.

Cíti ku mne to isté čo ja k nemu? Ak nie... Tak prečo sa neodtiahol?... A ak áno tak prečo odišiel...? Bol som zmätený, hľadal som odpovede na otázky, ktoré sa mi aj tak nedostavili...

Vstal som, prezliekol som sa do uniformy a nasadil korzet. Potom som šiel do kuchyne že si urobím niečo na jedenie ale na moje prekvapenie tam bol Levi..

Čo tu robí?...

"Dobré ráno... Heichou..." pozdravil som. Pravdepodobne sa ma zľakol, lebo stuhol a tanier, ktorý doumýval mu spadol na zem.
Prekvapene som sa na neho pozeral.

(--Levi's pov--)

Umýval som v kuchyni riad po tom ako som sa najedol a zrazu som začul známy hlas. Nemusel som sa ani otočiť aby som vedel kto to je... Dobre som to vedel... Zamrzol som a tanier mi vypadol z ruky, rozbil sa o tvrdú zem.
"Tch..!" zamračil som sa a otočil na Erena.
"Musíš chodiť ako duch?" pozeral som na neho.
"Gomenasai.." povedal a smutne sa pozrel na zem.
"Gh.." nezniesol som ako som sa k nemu správal ale tu nieje miesto pre lásku...

Zohol som sa a začal som zbierať kúsky taniera.

Keď som ich pozbieral a vyhodil, Eren ma schmatol za rameno a zvalil na stôl v kuchyni.
"Čo to rob-..!?" zmlkol som keď som videl ako sklamane na mňa Eren pozeral.

Mal sklenené oči akoby len tak tak zadržiaval slzy.

"Heichou... Povedzte čo ku mne cítite?... Pretože ja už neviem čo mám robiť..." povedal.

Len som na neho pozeral.

Len som na neho pozeral

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

"Eren..." začal som, no nevedel som ako to dokončiť. "Ja..." povzdychol som si.

"Levi... Prosím..." pozeral sa mi do očí, nemohol som si pomôcť, štýlom akým vyslovil moje meno mi podskočilo srdce. Zčervenel som. "Tch!.." pozrel som sa do strany aby to nevidel.

"..." pustil ma a odišiel...

Prečo... Prečo to tak bolelo? Prečo to zabolelo keď odišiel?...

Bolí ho to rovnako keď odídem..?...

(--Eren's pov--)

Musel som odísť... Lebo by som sa pri ňom rozreval ako padavka...

Som beznádejný prípad... Čo som si myslel? Že ma bude Levi milovať? Že bude milovať niekoho ako som ja? Ťažko...

~~~~~~~~~~~~~~~

Už sme boli všetci vonku a chystali sme sa ísť na výpravu za hradby. Levi bol v čele, spolu s Hanji, Erwinom a Petrou, ja som bol za nimi spolu s Auruom a Erdom, ktorý na mňa dozerali.

Ostatný boli v zadu.

Levi sa na mňa ani nepozrel.

Pomaly sa začala otvárať brána a všetci sme sa rozbehli v pred,až sme nakoniec vyšli von za hradby.
~~~~~~~~~~~~
Celý deň sa nedialo nič zaujímavé, zabili sme pár titánov ale nenašli sme to čo sme hľadali, toho abnormálneho titána so ženským telom.

Takže sme sa večer vrátili späť...

S Levim som nerozprával a ani on so mnou... Za celú dobu sa na mňa ani nepozrel...

Bolelo to... Skurvene to bolelo...
~~~~~~~~~~~~
(--Levi's pov--)

Smutne som sa hodil do postele... Fuck prečo som smutný, keď si toto všetko robím sám?

Prísahám že ak to na mňa znova skúsi tak už ho nenechám odísť, už nie.

Lenže čo ak bude neskoro?... Tak mu poviem čo k nemu cítim a ukážem mu ako moc ho milujem.

The part that hurts the most (Ereri/Riren, Eren x Levi, Levi x Eren) Where stories live. Discover now