(--Eren's pov--)
Keďže sme išli celkom dobrú diaľku úplne zbytočne, tak sme sa všetci aspoň najedli. Rozprávali sme sa a všetci sa zdali byť úplne v pohode... Akoby boli radi že som sa nepremenil.
Samozrejme okrem Leviho a Hanji... Čo bolo divné..
Hanji a Levi boli ďalej od nás ostatných a o niečom sa bavili, kéž by som vedel o čom... Gah čo to kecám, určite sa bavia o mne...
Ako som schytil lyžičku do ruky, zabolela ma a lyžička mi spadla na zem.
"V pohode Eren?" opýtal sa Erd.
"Hai.." povedal som a načiahol som sa po lyžičku.V tom momente ako som ju chytil, mnou prešla elektrina a počul som akoby výbuch.
Keď som otvoril oči bol som z časti titán.
"Heichou, ľudia... je tu prob-...!" začal som, keď som sa rozhliadol okolo seba, tak predomnou stál Levi obraňujúci ma pred ostatnými.
(--Levi's pov--)
"Hoi... Ukľudníme sa." rukami pred sebou som držal Erda, Petru, Auruoa a ostatných ďalej od Erena.
V rukách už držali svoje meče a so strachom v očiach pozerali na Erena za mnou.
"Kapitán Levi ste moc blízko ustúpte od toho titána!" skríkol jeden z nich.
"Nikto sa ho ani nedotkne! Rozumeli ste?! Back off!!" skríkol som a schmatol som môj meč do rúk, v mojich očiach bol hnev."Ereeen!!" začala kričať Hanji a utekala k nám, chytila sa Erenovej titániej ruky.
"Aaau!" skríkla hneď po tom ako ju to popálilo "Ow.. Ow.."Pokrútil som hlavou.
"Hanji-san! Choďte ďalej od tej beštie!" skríkol zasa niekto.Eren len so strachom v očiach pozeral čo sa deje okolo neho, bolo mi ho tak ľúto...
~~~~~~~~~~~Keď sme sa všetci ukludnili a Eren sa dostal von z tela titána, došli sme na základňu a všetko sme si vysvetlili... Ako sa to stalo a podobne...
Už som pomaly išiel na svoju izbu, lebo už bolo celkom neskoro večer no zasa za mnou pribehol Eren...
"Heichou!.." dobehol ku mne.
"Mhm?" otočil som sa k nemu.
"Ďakujem že ste ma... Zachránili..." povedal.
"Tch.." otočil som sa späť a pomaly šiel ďalej.Lenže Eren sa nenechal odradiť tak ľahko. Dobehol ma znova.
"Prečo ma zachraňujete keď ma tak nenavidíte...?!" skríkol, asi už neznesol moje chovanie.
Zastal som a pozrel som sa na neho, s mojim stálym chladným pohľadom.
"Už som povedal že to nieje tak že by som ťa nenávidel, Jaeger.." povedal som kľudne.
"Tak prečo..." smutne sa pozrel na zem.Povzdychol som si. Už to nemôžem držať ďalej..
"Pozri... Vybavil som ti až ideš s nami na výpravu ale nechcem aby sa ti niečo stalo... Pretože... Si naša tajná zbraň a nemôžeme si dovoliť straty.." sakra... Zasa trepem pičoviny..."Chápem... Kapitán..." povedal znova smutne.
"Takže... Sa začni brániť!" povedal som a vrazil som mu celkom slabú päsť do tváre.Ale aj keď bola slabá spadol na zem a mal rozkrvavenú peru. Nechcene som zčervenal... Vyzeral tak cute..
Vstal a snažil sa mi to vrátiť, lenže sa mu to nedarilo, som proste moc dobrý. Za každým čo som sa jeho pästiam uhýbal, som mu vrazil alebo ho skopol na zem.
(--Eren's pov--)
Už som chytil nervy! Vstal som zo zeme a zrazil Leviho spolu so mnou na zem. Bol som na ňom, no potom sa Levi pretočil a na mne bol tentokrát on. "Takže snaž sa neumrieť! Zasran..!" povedal, znelo to akoby sa o mňa bál.
Obaja sme ťažko dýchali. Pozeral som sa mu do očí, stále zo mňa nezliezol. Na nič som nečakal, už som ho tak ľahko nenechal odísť.
Schytil som ho za límec a vtiahol ho do bozku.
(tú vetu na obrázku ignorujte nevedela som to preložiť do zrozumiteľného významu)
Konečne! Konečne som cítil znova jeho jemné mäkké pery na tých mojich. Na moje prekvapenie sa neodtiahol.
(--Levi's pov--)
Keď ma pobozkal zamrzol som, prekvapene som otvoril oči dokorán a pozeral som na jeho tvár, mal zatvorené oči a naplno sa venoval bozku. Zčervenel som a ani som si neuvedomil že som pootvoril ústa. Po chvíli som zavrel oči a spolupracoval.
(--Eren's pov--)
Pootvoril ústa!? Prehĺbil som bozk a začali sme sa romanticky bozkávať.
Bol som šťastný. Konečne, konečne som sa ho mohol dotýkať.
Kvôli nedostatku kyslíku som sa odtiahol.
Znova sme hľadeli každý tomu druhému do očí, a čakali sme kto prvý prehovorí. Levi sa začal červenať, nemyslel som si že ho niekedy takéhoto uvidím! Bol tak rozkošný ^^.
"Ha... Ha.." snažili sme sa popadnúť dych.
"Eren..." počul som dobre? On mi povedal menom? Moje oči zaiskrili radosťou a uprel som na neho pohľad.
"... Mali by sme ísť spať... Zajtra ideme na výpravu skoro ráno..." povedal a vstal..Taká pekná chvíľa a on ju zničí...
Tak isto som sa postavil a pozrel som sa znova na neho.
Odišiel...
Čo som zasa urobil zle?
Ak som urobil chybu tak to bola tá najlepšia chyba v mojom živote..
(--Levi's pov--)
Akonáhle som zavrel dvere od svojej izby, položil som ruku na moje pery. Moje srdce išlo vyskočiť z hrude a začal som sa šialene červenať.
Bol to ten najkrajší a najlepší bozk v mojom živote. Jeho pery boli také úžasné..~
Myslím si že je spánku teraz aj tak koniec... Keďže teraz už nezaspím...
YOU ARE READING
The part that hurts the most (Ereri/Riren, Eren x Levi, Levi x Eren)
FanfictionDej je rovnaký ako v Anime len niektoré časti sú pozmenené a úplne v inom poradí + niečo přidané či vymyslené. So don't hate. ~~~~~~~ ! Yaoi ! Boy x Boy ! Don't like? Don't read ;)