The part that hurts the most (Ereri/Riren, Eren x Levi, Levi x Eren)

5.VŠETKO ZLE? (2/2)

(--Eren's pov--)

Ubehol týždeň od toho ako som bol na izbe u Leviho... Levi už je späť v službe, aj keď to nemá úplne zahojené, lenže on rád riskuje, ako som si mohol všimnúť...

Všetko je takzvane pri starom... No ako sa to vezme...
~~~~~~~~~~~~
"Heichou, vezmite ma sebou!" prosil som kapitána keď sme išli po chodbe v starom hrade (našej základni). Nechceli ma zobrať na výpravu.
"Už som povedal že nikam nepôjdeš Jaeger, dobre vieš ako to dopadlo minule!"povedal, ani sa na mňa nepozrel a kráčal ďalej.

Zamračil som sa a chytil som ho za límec, pritisol som ho ku stene. Jednu ruku som mal položenú na jeho ramene a druhou som sa opieral o stenu. Prekvapene nadvihol obočie a pozrel sa mi do očí. Všimol som si ako zčervenal, uškrnul som sa.

Chcel som vedieť či ma odstrčí.

Neodstrčil, takže som postúpil k ďalšiemu kroku. Pozrel som sa na jeho pery a potom späť do očí.

Urobil to isté, až na to že keď sa mi potom pozrel do očí, skúsol si peru. Na nič som už nečakal.

Pomaly som sa začal približovať k jeho perám, až sme cítili náš horúci dych.

Zrazu ma odstrčil že som sa skoro vyjebal na zem. Chytil sa rukou za ústa, celý sa červenal. Pozeral do zeme, akoby chvíľu premýšľal a potom uprel svoj zrak znova na mňa a utiekol do svojej izby.

Kurva... Zasa som to posral...

(--Levi's pov--)

"Skurvysyn!" skríkol som keď som vošiel do izby a zabuchol dvere. Oprel som sa o dvere chrbtom.
Srdce mi bilo ako divé a červenal som sa ako idiot.

'Veď on ma skoro pobozkal!...' povedal som si pre seba. Nemohol som sa ukludniť...
Prečo som ho neodstrčil skôr?! Alebo... Prečo som ho nenechal pobozkať ma?...
'Fuck, som beznádejný prípad...' hovoril som sám so sebou.
Zošúchol som sa po dverách na zem.
Začul som buchanie na dvere, vyľakane som sa o ne zaprel.

(--Eren's pov--)

Zaklopal som mu na izbu, nikto sa neozýval, ale vedel som že tam je.. Otvoril som ústa že sa ospravedlnim ale nevedel som ako začať...

"L-... Heichou... Ja..." zmlkol som, nevedel som ako ďalej.. "Prepáčte..." povedal som a odišiel.

Fuck... Po tomto sa mu ani neukážem.

Teraz by som mal mať tréning, spolu s Arminom, Mikasou a ostatnými.. Šiel som teda pomaly na miesto kde sme ho mali mať.

(--Levi's pov--)

Odišiel... Povzdychol som si a oprel hlavu o dvere.

Čo teraz...? Nebudem sa mu schopný ani pozrieť do očí... Akoby som mohol?!

Prečo? Prečo chcel urobiť niečo čoho by mohol ľutovať? Prečo to vlastne chcel urobiť?

... Čoho sa bojím?...

Teraz tu zniem ako vystrašená školáčka, ktorú skoro pobozkal jej senpai... Ale... Popravde je to skoro taký istý prípad...

A to musím ísť ešte na tréning, učiť tých mladých parchantov a tak isto aj toho zasrana o ktorom je celý čas reč...

-.- nahodil som presne takýto výraz...

~~~~~~~~~
Po pol hodine čo som sa už konečne ukľudnil a vstal zo zeme, som sa vybral na tréning tých parchantov.

Došiel som tam a ospravedlnil som sa Erwinovi že meškám, že som mal problém si obliecť korzet kvôli tomu že ma ešte boleli rebrá.

Čo bola samozrejme lož ale tak musel som sa vyhovoriť, nemusím hovoriť pravdu čo som nejaký debil?