The part that hurts the most (Ereri/Riren, Eren x Levi, Levi x Eren)

4. VŠETKO ZLE? (1/2)

(--Levi's pov--)

Ubehli 5 dní od vtedy čo som sa prebral na ošetrovni. Teraz momentálne som na svojej izbe, v Survey Corps základne. No skôr je to niečo ako kancelária ale je tu posteľ takže som tu. Domov som takzvane nemal takže tak...

Eren ma bol naposledy pozrieť v tedy ten prvý deň čo som sa prebral z 'kómy'.

Od vtedy som ho nevidel, a snažil som sa na neho ani nepýtať, takže popravde neviem ani či žije. Hnusne povedané... Ale bohužiaľ je to naozaj tak...

Chodievala ku mne Hanji, nosila mi jedlo a starala sa o mňa. Je to skvelá ženská, mam ju rád, aj keď niekedy je dosť creepy.

Erwin ku mne tiež chodieval, sem tam doniesol pivo, ale len trochu predsa len mal službu. Pýtal sa ma väčšinou ako sa mám a či už to je lepšie. (zranenie)
~~~~~~~~~~~
"Hanji?" začal som.
"Áno Levi?" opýtala sa a otočila sa smerom ku mne, akurát mi podávala jedlo na nočný stolík.
"Uhm... Ako je na tom Eren?" super... Super Levi... To si sa rovno mohol opýtať či je nažive... Och niekedy neviem byť nenápadný fakt...
"Ako to myslíš?" nechápala otázku.
Super...
"No ako sa má...? Ako ste pokročili v jeho schopnostiach, v premene na titána a tak.." poškrabal som sa nervózne zo zadu na krku.
"Aah! Taak! Erenovi sa darí výborne, ale ešte sme nijak nepokročili... Momentálne sa začal venovať upratovaniu základne a zaobstarali sme mu vlastnú izbu, lebo predsa len cela nieje ideálna izba." zasmiala sa. "Dokonca začal na sebe makať, trénuje často, niekedy aj do noci."

Nadvihol som obočie prekvapene, čo sa mi často nestáva, takže Hanji moja reakcia prekvapila ešte viac.

"Prečo sa pýtaš?" povedala s takým podozrievavým hlasom.
"Uh.. Len tak dlho som ho nevidel.." nervózne som povedal.
Psychopaticky sa usmiala. Bolo to dosť divné, creepy.

Pozrel som sa na ňu takým pohľadom že 'jebe ti?' .

Len sa znova zasmiala, vstala a podišla k dverám. "Dobrú chuť Levi a zatiaľ sayonaara." povedala a už jej nebolo.
"Creepy..." povedal som si keď odišla.

Opatrne som si zobral jedlo zo stolíka a najedol sa.

Keď som dojedol tak som nemal čo robiť... Veď čo sa dá robiť keď máte zlomené rebrá? Nič... Len ležať...

Tak som zaryl hlavu viac do vankúša a snažil som sa zaspať, a tým premarniť další nudný deň.

(--Eren's pov--)

Akurát som bol vonku a trénoval som držanie tela na 3D manéver výstroji. Niežeby som to nevedel, naopak vedel som to celkom dobre ale chcel som sa zlepšiť.

O chvíľu ku mne prišla Hanji. "Eren! Eren!" utekala, keď konečne zastavila predomnou, snažila sa popadnúť dych.
"No už to vyklop Hanji..." povedal som otrávene.
"Lev-... Levi..." stále sa snažila popadnúť dych.
Vyľakane som na ňu pozrel. "Čo? Stalo sa mu niečo?" to ma vyviedlo z miery tak že som sa pretočil a hlavou som sa tresol o zem. (na 3D manéver výstroji) "Au!"
Hanji sa začala smiať "Nie ty trdlo, neboj sa, tvojmu Levimu sa nič nestalo." povedala.

Áno Hanji som o všetkom povedal, ale nie dobrovoľne, sama to videla že sa tam niečo deje.

"Tak čo sa stalo?" opýtal som sa, zatiaľ čo som sa snažil odopnúť si výstroj.
"Konečne sa na teba pýtal." uškierala sa ako slniečko na hnoji.
"Vážne?" konečne som sa odopol a jebol som na zem. "Ale do prdele!" zahrešil som a chytil som sa za hlavu. "A čo také sa pýtal?" bol som zvedavý.

Znova sa zasmiala "Že ako sa ti darí. Povedala som mu že si na sebe začal makať." dvakrát zdvihla obočie. (if u know what I mean)

Zasmial som sa. V duchu som bol šťastný ako šteňa. Fakt by mi už chýbal chvostík a uši.