The part that hurts the most (Ereri/Riren, Eren x Levi, Levi x Eren)

3.The Part That Hurts The Most

(--Levi's pov--)

"Levi, ja sa ťa nevzdám. Tak prosím nevzdávaj sa ani ty..." ozvalo sa z toho čiernočierneho nekonečna v krotom som sa nachádzal, zistil som že som v mojej hlave. Naokolo nebolo nič a takzvane ani ja som nebol, bol som akoby len hlas, ktorý nemal ani zvuk. Bol som svoje svedomie ale začul som Erenov hlas, tie slová, také nádherné že mám pochybnosti že boli ozajstné a že boli len výplodom mojej fantázie, ktorá si tie slová len vymyslela aby som mal nejakú nádej, aby som sa nevzdal, aby som tu nebol tak sám.

Zdalo sa to akoby som v hlave bol celú večnosť až pokiaľ som konečne mohol otvoriť oči.

Bolo tu toľko svetla že ma na dobrú chvíľu oslepilo. Keď som si konečne zvykol na svetlo poobzeral som sa okolo seba, bol som na ošetrovni.

Netušil som ako som sa sem dostal, netušil som aký je deň a ako dlho tu už vlastne ležím.

Snažil som sa posadiť, ale bolesť v oblasti hrudníka mi to nedovolila.

"Už si spomínam..." povedal som potichu.

Bol som na porade čo sme zvolali po neúspešnej misií, kde som sa ťažko zranil, kvôli ukrutnej bolesti som odbehol na WC, začalo mi to modrať, v tom vošiel Eren, potom som upadol do bezvedomia... Viac si nepamätám... Je možné že by ma sem odniesol? Čo to trepem... Divnejšie by bolo kebyže ma tam neodnesie.

Ten hlas... Je možné že by to naozaj hovoril on?

Alebo... Bol to len výplod mojej fantazie?..

Oh kiežby nebol... Levi spamätaj sa.

Chytil som sa za hlavu. Prečo si stále nechcem priznať že k nemu niečo cítim?

Zrazu sa otvorili dvere. Bola to sestrička. Opýtal som sa tie základné otázky: Prečo som tu, ako som sa sem dostal, ako dlho som tu, ako dlho tu ešte budem.

Jej odpovede?

Som tu preto, lebo som mal polámané 3 rebrá. Doniesol ma sem Eren... Som tu už tretí deň, takže som bol 3 dni v bezvedomí... A budem tu minimálne ešte ďalšie 3 dni na pozorovanie.

Fuck to predsa nemôžem! Musím pomôcť ostatným, v Survey Corps ma potrebujú!

Povedala mi že Erwin má za mňa náhradu... Náhradu.. Náhradu?! Ja som nenahraditeľný!

Ktorý zasran?!

Keď mi povedala kto ma nahradil... Myslel som si že je to len zlý sen, že stále spím...

Nahradil ma práve Eren... Zasran!! Bezo mňa neprežije ani 1 deň!!

Čo ak ho nejaký titán zabije? Áno môže sa zmeniť sám na titána, ale čo ak mu to nevyjde? Alebo čo ak sa nevládne a pozabíja niekoho z našej jednotky?!

Nie.... Vôbec sa o neho nebojím! Je mi ukradnutý!

... Dobre... Možno trochu bojím a nemám ho až tak na háku...

Bolí ma len tá predstava že by som ho stratil... Že by som zasa stratil niekoho na kom mi záleží...

(--Eren's pov--)

Levi bol v bezvedomí už 3 dni... Bál som sa lebo lekári hovorili že ak sa nepreberie do pár dní, môže to byť vážne.

V tom momente ako mi to hovorili, mnou triaslo. Len tá myšlienka, že by som ho stratil.... Nie!

Levi je silný... Nie on je najsilnejší vojak v jednotke Survey Corps. Možno aj na celom svete...

Nikdy som nevidel niekoho iného urobiť to čo Levi, to aký je silný a že sa ho neoplatí naštvať.

V tedy ako ma ten titán chytil, mal som pocit že sa Levi o mňa bál...

Samozrejme som mohol použiť svoju titániu silu na to aby som sa zachránil sám, ale chcel som vedieť či by ma bol schopný zachrániť Levi.

A na moje prekvapenie zachránil, takže som mu dlžný veľa, a veľmi si ho vážim.

No a zároveň som chcel vidieť čo dokáže keď sa naštve hah.

Oh áno, keď sa naštve~... Chcem vedieť čo by urobil kebyže ho naštvem. Ó áno potrestaj ma Levi~..
Dokážem si predstaviť ako ma priviaže o rohy postele  zaviaže mi oči a pri pravidelnom vnikaní do mňa za pomoci mojich vzdychov aaah~...

Fuck!... Vážne mi začíná byť v nohaviciach tesno len pri pomyslení na toto?

Takže nasledujúca zastávka bola WC.

Potom som bol za Mikasou a Arminom, dokonca ani oni nevedia pravdu o tom čo cítim k Levimu.

Verím im alee... Radšej si to nechávam pre seba.

Spolu sme sa najedli, porozprávali a potom sme sa rozlúčili, lebo som sa chcel ísť pozrieť na Leviho.

Pomaly som kráčal k jeho izbe, otvoril som dvere a uvidel som ho, konečne sa prebudil, akurát jedol. Usmial som sa pretože som bol šťastný a pozdravil som ho "Dobré ráno kapitán." povedal som to s veľkým úsmevom na tvári a pozeral som sa na neho.
Keď ma zbadal zabehlo mu a začal kašľať. "Uhm.. Dobré.. Jaeger.." povedal keď dokašľal. Znova som sa usmial a sadol som si vedľa neho na stoličku.
"Ako vám je Heichou?" opýtal som sa stále vysmiaty, pripadal som si ako šteňa, ešte uši a chvost mi chýbal.
"Bolo aj lepšie..." povedal a zazrel na mňa tým chladným pohľadom..
"Aha... Gomen že som sa pýtal." ospravedlnil som sa, popravde ani neviem za čo.
"Tch..." vydal zo seba a dojedol svoje raňajky.

Bolo trápne ticho, chcel som nahodiť nejakú tému aby reč nestála ale za Boha ma nič nenapadlo.

"Prečo si ma sem priniesol?" opýtal sa Levi a tým nahodil tému, vďaka Bohu.
"He? Tak asi by som vás tam nenechal nie?" povedal som.
"Mhm.. Prečo si šiel vlastne za mnou?" znova sa opýtal.
"Uhm.. No... Chcel som vedieť či ste v poriadku... Heichou..." čo aj bola pravda.
"Prečo?"
"Hm?"
"Prečo?"
"Eh.. Čo prečo?" nechápal som.
"Prečo sa o mňa staráš?.." povedal, stále ten istý pohľad.
"Lebo... Ste môj kapitán, Heichou..." to je z časti pravda...
"A prečo si teraz tu? Prečo ma chodíš kontrolovať každý deň, či som v poriadku?..." chcel povedať niečo viac lebo otvoril znova ústa ale zmlkol. Stále mal ten rovnaký, jeho typický pohľad.
Teraz ma dostal... Nevedel som čo mám odpovedať.
"Etoo..." začal som nervózne a rukou som sa poškrabal vzadu na krku. Cítil som ako moja tvár začína byť čím ďalej teplejšia a určite aj červenšia.
"Tch..!" cekol a otočil sa do druhej strany, čím ukončil konverzáciu.
"..." pozeral som na neho, sklesle.
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~