The part that hurts the most (Ereri/Riren, Eren x Levi, Levi x Eren)

12. Paralyzed

(—Levi's pov—)

Akurát som si obliekal korzet, Eren šiel na tréning a ja som mal ísť na niečo ako poradu.

Samozrejme pred tým všetkým som si hodil sprchu lebo.... No dobre vieme prečo...

Pomaly som kráčal do spoločenskej miestnosti. Bolo nás tam pár ale inú miestnosť na schôdze nemáme.

Bol tam Erwin, Petra, Erd, Auruo a Hanji. No a samozrejme ja. Tentokrát som už vôbec nepočúval o čom sa rozprávali, mal som plnú hlavu Erena... Zasran...

"Levi, čo si o tom myslíš ty?" opýtal sa ma zrazu Erwin. Kurva to ako naschvál?!
"U-Uhm?" Mysli Levi mysli nemôžeš sa len tak opýtať či by to nezopakoval ešte raz lebo som nepočúval "Myslím si že to je dobrý nápad." dúfam že sa ma nepýtal niečo na čo by som toto nemal odpovedať.
"Takže súhlasíš s tým aby sme použili Erena ako návnadu na nalákanie toho titána?" pre istotu to zopakoval a skríkol som  "Nie!" všetci sa na mna prekvapene pozreli "Uhm...Teda nemyslím si že to je dobrý nápad, a ospravedlňujem sa nepočul som pred tým dobre otázku..." nejako som sa snažil vyhovoriť.
"Tak čo navrhuješ? Ako ho chceme inak chytiť?" opýtal sa akoby som tu len ja mal nápady...

Ale určite nebudem riskovať Erenov život, to radšej ten svoj.

"Skúsil by som to ako minule, viem že to nevyšlo podľa plánov ale teraz aspoň o tom titánovi vieme viac." povedal som prvú hlúposť čo ma napadla.
"Uhm.. A akú mame istotu či sa tá vec tak isto nepoučila alebo že sa nenaučila niečo nové?" znova pridal argument Erwin.
"Neviem ale....Čo ak Eren zlyhá?" nenechal som sa.
"A čo ak zlyháme my? Nemôžeme riskovať  životy dalších kadetov." povedal.
"A Erena riskovať môžeme? Čo ak ho ta vec zabije alebo zraní a neprežije to? On je tajná zbraň! A ak sa vymkne kontrole bude to len horšie!" tlačili sa mi slzy do oči ale snažil som sa to udržať, nemôžem predsa revať! Niečo by začali tušiť...
"To je pravda ale ak je naozaj na našej strane tak položí život pre dobrú vec."povedal znova....hlúpa bezcitná krysa!
"Tch!" pozrel som sa inam, len tak tak som sa držal, aby som sa nepostavil a neodišiel.

Všetci sa zhodli na tom že má byť Eren návnada. Len ja nie. Lenže Edwina to nezaujímalo, vždy ho zaujimalo len to čo chcel on.
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Zbytok dňa som Erena ani nestretol, chcel som mu o všetkom povedať, objať ho ale jeho nikde. Už bol večer a ležal som vo svojej izbe na posteli, zrazu som počul zaklopanie na dvere. V momente som vstal a utekal som otvoriť, stál tam presne ten koho som chcel vidieť, Eren.

V momente som ho objal, vošli sme do izby a zavrel dvere. "Eren musím ti niečo povedať...."začal som, sadli sme si na posteľ.

Povedal som mu všetko o čom sme sa bavili na porade, aj keď väčšinu z toho som nepočúval. A povedal som mu o tom pláne z ktorého nebol Eren moc nadšený.

"Eren sľúb mi že nezomrieš, nesmieš!" chytil som ho oboma rukami za límec.
"Levi kľud, ja to zvládnem, a aspoň konečne budem užitočný. Ver mi, ja to dám." usmial sa a chytil moje ruky do tých jeho.
"....Baka.." začala mi tiecť slza ale skôr ako by si to Eren všimol tak som ho objal.

(—Eren's pov—)

To čo mi Levi povedal ma šokovalo, ale zároveň som bol rad že budem konečne užitočný. Objal ma, usmial som sa a objal som ho naspäť. Potom sa odtiahol, chytil som ho za tvár oboma rukami a vtiahol som ho do bozku.

Po chvíli som sa odtiahol a pozrel sa naň "Chýbal si mi..." povedal som a smutne som mu hľadel do očí.
"Aj ty mne..." tak isto povedal a zaboril hlavu do mojej hrude. Nikdy som si nemyslel že sa takto bude správať. Ale som rád.

Objal som ho, pomaly sme sa presunuli na posteľ kde sme si ľahli, stále mal hlavu položenú na mojej hrudi, usmieval dom sa ako slniečko a hral sa s jeho jemnými tmavými vlasmi, ktoré mu padali do tváre.

"Levi?" mal som myšlienku, s ktorou som sa mu chcel zveriť. Zdvihol pohľad na mňa, bol trochu strapatý a už ospalý, zrejme zaspával na mojej hrudi. Netušil som že som až ataky pohodlný.
"Vieš si predstaviť, aký by bol svet bez titánov?" zasnil som sa.
"Myslíš si že som nad tým nerozmýšľal? Rozmýšľam nad tým vždy ako sa končí náročný deň, ktorý som nemusel prežiť, vždy pred spaním." povedal a položil si znova hlavu na moju hruď ale tak aby na mna videl.
"Ak sa toho dožijeme... Strávil by si so mnou zbytok života?" opýtal som sa znova.
"Čo je toto za otázku? Strávil by som ho s tebou aj teraz. A aj strávim." odpovedal.

Pousmial som sa a dal som mu pusu na čelo.

Zčervenel a zaboril hlavu do mojej hrude. Zasmial som sa. "Dobrú noc Levi..." povedal som.
"Dobrú..." povedal tlmene, keďže mal hlavu zaborenú v mojej hrudi.
"Milujem ťa..." povedal som a zavrel som oči.

Zdvihol hlavu, cítil som jeho pohľad na mne "Aj ja teba." počul som jeho hlas bližšie. Otvoril som oči, jeho tvár bola tesne pri tej mojej. Chvíľu sme sa pozerali každý tomu druhému do očí no potom sme spojili naše pery a nechali sa unášať v agónii. Naše jazyky skúmali neobjavené miesta našich úst a naháňali nám milión motýľov do brucha.

Odtiahli sme sa pre nedostatok kyslíku a venovali sme si úsmev, napokon sme zaspali.