Don't worry, stay strong.

38.

Ahojte ^_^ prekonala som sa! Máte tu novú časť už teraz :D myslela som si že ju nestihnem dopísať tak do stredy ale stihla som :3 
Takže ďalšiu časť MOŽNO stihnem do stredy :))

Dni plynuli, väčšinu času som strávila s Harrym. Zayna som od našej dovolenky nevidela. Chýba mi, a chcela by som sa s ním porozprávať. Chcem mu vysvetliť, čo sa v tú noc skutočne stalo. Ale uveril by? Pochybujem. Kto by uveril, že ma jeho najlepší kamarát chcel nechať zabiť, alebo čo? Asi iba Harry. Ten je stojí pri mne, či chcem alebo nie. A verí mi, to je hlavné. Aj keď na to nemá dôvod. Nikto z talianska za mnou neprišiel. Kto vie, či sa ten prípad ešte vyšetruje... Kto vie, či Enza ešte zaujímam. Kto vie, čo robí Belinda. A Zayn. Posledné tri dni som sa nepohla z domu. Nie je mi práve najlepšie. Harry si myslí, že som niečo zlé zjedla. Ako veľmi by som tomu chcela uveriť...  Zapípal mi mobil. Prišla mi smska od Harryho- "Ahoj, za 5 minút som u teba."
"Ahoj, tak ako ti je?" spýtal sa ma keď vošiel.
"Lepšie." lož.
"Som rád. A  ehm.. Ako sa cítiš ohľadom Zayna?" 
"Lepšie." ďalšia lož.
"Tak to je super!" doširoka sa usmial. 
"Chceš kávu? Alebo niečo iné?" pousmiala som sa.
"Nie, ďakujem." 
"Ok." 
"Mám novinku." oznámil mi.
"Akú?" 
"Prijali ma na Maynoothskú." usmial sa.
"Čo to je?" spýtala som sa
"Univerzita."
"Kde?"
"V Írsku." povedal. A týmto mi došli slová. Tak strašne som mu to priala, no nevedela som sa ubrániť myšlienke, že ma opustí. Sebeckej myšlienke, že zostanem sama. Už zase. 
"Harry.. Neviem čo mám povedať.. gratulujem!" zasmiala som sa, "kedy začínaš?"
"Tento rok. Semester začne za pár mesiacov." 
"Super!"
"Si si istá, že to sama zvládneš?"
"Jasné, len choď." 
"Som rád, že to chápeš. Teraz musím ísť, veď vieš... začať si baliť veci."
"Kedy odchádzaš?"
"O pár dní. Budem bývať u Nialla, keďže je to blízko a nastupujeme tam spolu. Chceme si pred začiatkom ešte trochu užiť slobodu." usmial sa.
"Oh, okej, hovoríš akoby si sa šiel ženiť. Tak.. Ahoj, a uvidíme sa ešte?"
"Večer sa stavím, ahoj." odišiel. Ok, musím to zistiť. Nechcem, ale musím, pomyslela som si.  Prehodila cez seba tenkú jesennú vetrovku, obula botasky a šla do najbližšieho obchodu. 
"Dobrý deň," pozdravila som sa predavačke, keď som vošla. 
"Dobrý, ako vám pomôžem?" opýtala sa. Vyzerala tak na 20 rokov, ale jej účes pôsobil tak "staršie". 
"Jeden tehotenský test."
__________________

Dnes sú to tri týždne od noci so Zaynom. Som tehotná? Že by sa "podarilo" na prvý krát? Nebola by som prvá, ani posledná. Jasné, že je to možné. Ale priala by som si, aby nebolo. Musím zavolať Harrymu. Alebo radšej nie? Nechcem mu robiť ďalšie starosti. Ale mala by som to niekomu povedať. Veď, preboha, vôbec netuším čo mám robiť! Ako.. ako sa mám správať? Žiť normálne, alebo sa "šetriť"? Ako sa mám stravovať? A čo škola?! Veď som tam iba pár dní. Momentálne som doma, vzhľadom na môj stav. Ale to budem doma 9 mesiacov? A keď sa to dieťa narodí? Tak čo? Budem matka! Ako môžem byť dobrá matka, keď mi nemá byť kto vzorom? A čo poviem tomu dieťaťu, keď sa tu náhodou znova objaví moja mama s rodinou a začne tu robiť bordel? "Oh, prepáč, to je tvoja babka, ale nevšímaj si ju." ? A čo vlastne poviem mojej mame? Už teraz si myslí že som štetka. A vôbec, čo poviem Zaynovi? Mala by som mu to povedať?
Oh, Amy kľud. Ešte to nie je isté. Dýchaj zhlboka, povedala som si nahlas sama pre seba.
Zatvorila som sa v kúpeľni a pripravila sa na najhoršie.
__________________

Bolo 7 hodín, keď zazvonil Harry. 
"Ahoj." pozdravil ma.
"Ahoj, poď ďalej." povedala som. 
"Tak ako?" spýtal sa.
Zhlboka som sa nadýchla. "Musím ti niečo povedať." 
Zamračil sa. "Stalo sa niečo?" 
"Som tehothá, Harry." 
Nič mi na to nepovedal. Bol proste ticho. Ako on, tak aj ja. Iba sme sedeli v obývačke, každý sa pozeral inam. Čakala som, kedy si Harry usporiada myšlienky a niečo povie. Harry povedz niečo! Každá sekunda ticha ma stále viac stresovala. 
"Si si istá?" ozval sa a tým prelomil ticho v miestnosti.
"Áno."
"Čo chceš robiť?" 
"Netuším." 
"Nastúpim na univerzitu až o rok. Zostanem s tebou."
"Harry vieš, že to nejde. Za moju hlúposť nebudeš platiť ty. Netýka sa ťa to."
"Ale ja ťa tu nemôžem nechať samú. Nezvládneš to." 
Nemalo zmysel hrať sa na hrdinku. Nemalo zmysel klamať. "Viem." zamrmlala som.
"Môžeš.. Možeš ísť so mnou! Určite budeš môcť bývať u Nialla. Zvládneme to, uvidíš."
"Nie Harry. To nejde. Ako by to bolo? Vy by ste sa museli učiť do noci. Ja by som to prežila, ale čo dieťa? Buď budete rušiť vy jeho, alebo ono svojim plačom vás." povedala som. Harry si povzdychol.
"Ale-"
"Harry, nie. A to je ďalšia vec. Nemôžem si ho nechať."
"Chceš ísť na potrat?" konečne na mňa pozrel.
"Nie, preboha! Nechcem ho zabiť. Chcem.. Chcem aby mal inú rodinu. Kompletnú. Zaslúži si to."
"Môže ju mať. Zostanem pri tebe."
"To od teba nemôžem chcieť. Máš 19 rokov! Ja 18! Máme život pred sebou. Netušíme ako sa postarať o dieťa."
"Raz by sme to tak či tak museli vedieť." stál si za svojim. Ale ja som tiež vedela svoje. To, čo som sa chystala povedať. O tom som ešte s nikým nehovorila. 
"Harry ja nemôžem mať deti!" vykríkla som.
"Ako to?"
"Som príliš citlivá. Nemôžem do smrti žiť s pocitom, že by sa mu niečo stalo. Je to na mňa priveľká zodpovednosť. Ak by.. ak by sa mu niečo stalo nezniesla by som to!"  
"Ako som už povedal, stál by som pri tebe! Celý život! A nie len pri tebe, aj pri dieťati! Pre mňa, za mňa nemusím ísť študovať! Peňazí mám dosť aj bez toho." 
A tak sme tam sedeli a kričali po sebe. Mala som všetkého dosť, do očí sa mi drali slzy. Ale neplakala som. Ako by som mohla? Od tohto večera som vedela, že mám pri sebe niekoho kto bude vždycky so mnou. Kto ma nesklame, nepodvedie. Kto mi bude veriť. Ale stále tu bol Zayn, a moja láska k nemu. Vedela som, že sa zmenil ale ja som ho stále videla takého ako kedysi. 
"Nemôžem ti takto skaziť život." šepla som, pretože už som nemala energiu na krik.
"Neskazíš mi ho. Jedine tak sama sebe, keď tu zostaneš. Čo tu budeš robiť? Budeš sa baviť s Molly? Lukom? Alebo Zaynom, ktorý je celý čas od kedy sa vrátil na teba nasraný, vkuse ožratý, každú noc dôjde domov s nejakou inou a občas vykrikuje, že čo to stvára sa sprostosti, že má frajerku, a občas zase aká si krava, že si ho podviedla a ako ťa nenávidí?"
"Čože?" sánka mi padla skoro až na podlahu.
"Teda, ja.. Nemal som to hovoriť. Prepáč." 
"Mal by si ísť."
"Amy.. Ja.. Nechcel som ti to hovoriť."
"To je v poriadku, Harry. Nemôžeš za to aká som kurva." ktovie prečo ma to, čo mi povedal nenútilo plakať, ale nehorázne ma to nasralo.
"Amy.." 
"Choď, prosím ťa." 
Ani sa nepohol. Nabrala som všetku odvahu, výčitky svedomia ktoré budem mať som zatlačila do úzadia a skríkla som: "Vypadni!". Harry na mňa chvíľu upieral vyčítavý pohľad, no potom sa zdvihol a bez slova odišiel. Prerývane som dýchala. Potrebovala som vodu, hneď. Šla som do kuchyne a napustila si pohár ľadovej vody. Vypila som ho celý na jeden raz a prázdny pohár položila do drezu. Necítila som sa o nič lepšie. Vybrala som pohár z drezu a celou silou ho hodila o zem. Roztrieštil sa na stovky črepín. Skoro ako moje srdce, pomyslela som si. 
Som tehotná. Zayn ma nenávidí. V podstate ma ešte stále podvádza. Harry odchádza do Írska. Jediný ďalší blízky človek je v New Yorku. Zostanem tu sama. Nemám prácu. Nemôžem chodiť do školy.... Nie, na toto nestačí iba voda a rozbitý pohár. Vrátila som sa do obývačky a vytiahla poslednú fľašu vodky. V tom mi zapípal mobil. 
Ahoj Amy. Viem, že keby som ti volal nezdvihla by si. Nechcem to posrať ešte viac, ale mala by si vedieť, že Zayn sa práve vrátil domov s nejakým dievčaťom. Keď som sa jej spýtal na meno, odpovedala mi, že sa volá Belinda.