Don't worry, stay strong.

15.

Ďalšia časť = 3+ votes :)

Vyberiem z kabelky kľúče od domu a pred dverami uvidím hodenú ďalšiu obálku. Tentoraz nie je čisto biela ale je tam veľký nápis AMY. Od koho je? Od mamy alebo Susan? Zdvihnem ju, vojdem domov a bez toho aby som sa vyzula prídem do kuchyne a obálku otvorím. Prvé čo si všimnem, je podpis dole. „SUSAN.“

-----------------------------------------

Takže ako už som ti hovorila, máš tri dni aby si sa s ním rozišla. To je po prvé. Po druhé, vo štvrtok ťa pozývam na oslavu môjho nového bytu. Síce tam bude aj Zayn a vtedy to bude štvrtý deň od dnes takže už spolu nebudete ale necíť sa trápne. Príď tam s Lukeom, ináč ani nechoď. Hej, ešte sa tvár že máš Zayna úplne niekde v .... (domysli si ;D ) Susan. Xx

 

Bez slova som klesla na stoličku a čítala si ten list stále dookola. Chce po mne nemožné. Nakoniec som ho vyhodila do koša a vyšla pred dom na čerstvý vzduch. Sadla som si na lavičku a pozerala na hviezdy. Cez našu ulicu prešlo pár áut ale jedno zastalo pred našim domom. Vystúpil z neho Zayn. Chvíľu na neho pozerám kým zamyká auto ale keď sa nám pohľady stretnú zadívam sa znovu na oblohu. Bez slova prejde bránkou a prisadne si ku mne. Pozrie sa tam kde ja – na hviezdy a asi 5 minút tam len tak sedíme. Potom ma chytí za ruku a konečne prehovorí. „Nehovorila si že si unavená?“ spýta sa. „Som. Ale nemôžem spať.“ to bola vlastne pravda. Aj keby som skúšala zaspať, myšlienky o Susan a o tom jej doslova príkaze ako sa rozísť so Zaynom a dať pred ním druhú šancu Lukovi by mi nedali spať. A aj keby som zaspala, buď by som sa prebudila na druhý deň so strachom že „Ten deň“ sa blíži alebo by ma zlé sny stále vytrhovali zo spánku. Znovu sa zahľadíme na nočnú oblohu. Hodiny niekde odbijú 1:00. Dnes. Dnes je posledný deň kedy budem so Zaynom šťastná. Posledný deň čo s ním vôbec budem. Po tom sa mu nebudem môcť pozrieť do očí. Dnešok si užijem. Doširoka som sa usmiala a vtisla mu na pery bozk. S úsmevom som sa odtiahla, chytila ho za ruku a ťahala dnu. Asi tuším, čo si Zayn myslí o mojej zmene nálady ale nechá to tak. Smeje sa a ja s ním. Zabuchnem za sebou vchodové dvere a Zayn ma s úsmevom objíme a pobozká. S úškrnom si ma pritiahne ešte bližšie k sebe a trochu ma nadvihne. Obmotám mu nohy okolo pásu a obidvaja sa zasmejeme.  Znovu pritisne jeho pery na moje a ja chcem aby to nikdy nekončilo. Je pol 2 ráno a my nespíme, iba si užívame že sme spolu. Viem, že zajtra to bude úplne inak. Ale teraz na to nebudem nemyslieť. Zayn mi dá pusu na čelo prehodí si ma cez plece a vybehne hore schodmi do mojej izby. „Zayn! Prestaň! Pusti ma!“ kričím a zároveň sa po dlhom čase smejem tak nahlas a tak úprimne. Kopne do privretých dverí aby cez nich so mnou na pleci prešiel a zhodí ma na posteľ. Ešte chvíľu sa smejem a potom si ľahne vedľa mňa a pobozkáme sa. „Fajn. Teraz som už fakt unavená.“ Postavím sa a odkráčam do kúpeľne. Kým zmiznem niekde na chodbe venujem mu úsmev. Oblečiem si jedno z mojich starých roztiahnutých tričiek v ktorých spím, umyjem sa a vrátim sa späť. Zayn ma privíta jeho dokonalým úsmevom a ja ho ešte raz objímem. Ľahnem si do postele na chrbát a Zayn vedľa mňa. Chvíľu sa rozprávame a nakoniec zaspím v jeho objatí.

V noci sa zobudím na to že niečo dole buchlo. Zayn vedľa mňa spí a nechcem ho budiť. Potichu vstanem z postele a zídem dole. Všade je tma a to že som sa práve zobudila mi k videniu veľmi nepomáha. V kuchyni sedí Luke. „Čo tu robíš?“ spýtam sa. „Dnes.“ Pripomenie mi ako keby som to nevedela a uškrnie sa. Nechápavo pokrútim hlavou. Postaví sa zo stoličky a blíži sa ku mne. „Ak to nespravíš, zabijem ťa.“ Povie takým... strašidelným hlasom. Chcem cúvnuť ale nabúram do steny. Stále sa približuje. „Luke... Poviem mu to.“ zamrmlem so strachom a rozplačem sa pretože som proti nemu bezmocná. Nič nehovorí. Príde až úplne ku mne a pobozká ma. Nie z lásky ale z nenávisti. „Neverím ti.“ chytí ma za krk a pritlačí k stene. Nemôžem dýchať. Snažím sa kričať aby sa Zayn zobudil ale nemôžem sa ani nadýchnuť. Začína sa mi točiť v hlave. Rozmaže sa mi zrak a ja sa rozplačem sa ešte viac...

 

Zareagujem až keď so mnou Zayn zatrasie. „Pssst Amy... Bol to len sen.“ Upokojuje ma a hladí po vlasoch. Sadnem si a uvedomím si že som zo sna zvrieskla. Dotknem sa mojej tváre a cítim že je od sĺz úplne mokrá. Stále cítim na krku Lukov dotyk a prerývane dýcham. Zayn ma objíme. Stále nič nehovorím. „Ak to nespravíš, zabijem ťa.“ Nemôžem myslieť na nič iné. Som si istá že by toho bol schopný ale nechápem prečo kvôli úplnej blbosti. A vôbec, kvôli Susan. Jasné, sú kamaráti... Ale aj tak. Zayn sa posadí tiež a pozrie mi do očí. „Som tu. Nič sa ti nestane.“ Ubezpečí ma. Ľahneme si späť a ja si k nemu ľahnem čo najbližšie a objímem ho. On mňa tiež a znovu zaspím už do bezsenného spánku.