30 Príbehov jednej červenovlásky

Príbeh tretí

„Vypadni! Robíš iba skurvené problémy!“ dvaja mladíci sa hádajú. Jeden pekne svalnatý s krátkymi hnedými vlasmi, čokoládovo hnedými očami. Pohŕdavo sa usmieva na toho druhého, na toho, ktorý tu po ňom huláka a vyháňa ho ako voľajakého prašivého psa. Ten druhý mal polodlhé vlnité vlasy farby mokrého piesku s očami farby suchého piesku, ktoré vás nepustia ak je to podrebné, chytia vás a potopíte sa do nich tak ako do pohyblivých pieskov.

„Ten pravý sa ozýva!“ prvý mladík, ten svalnatejší tomu druhému ukazovákom štuchne doprostred hrude. „Odpad ako ty, sa nemal nikdy narodiť a moja sestra ťa mala odpraviť už keď si proti nej namieril zbraň.“

„Oh, skutočne? A čo si urobil ty? Už odkedy sa narodila si ju chcel zabiť. Nie si o nič lepší ako ja. Dokonca si ešte horší, Nathaniel.“ Vracia to prvému mladíkovi ten druhý. Odstrčí ho od seba, vyzerá to ako jemné odstrčenie, no v skutočnosti je toto odstrčenie oveľa silnejšie.

„Horší? JA?!“ svalnatejší mladík, Nathaniel sa vystrie, takže oproti tomu druhému mladíkovi vyzerá troška ako obor. „To ty si tu to hovado, Samon.“

„Áno, lenže ty si ten, ktorého nenávidí celý klan, Nathaniel.“

„A to máš odkiaľ? Taký odpad ako ty, nemôže rozumieť tomu, ako sa svorka správa.“ Na tvári Nathaniela sa objaví slabý úsmev. „Pretože si sa nenarodil ako jeden z nás.“

„ONA ťa chránila, čo to kurva nevidíš?! Ale ty si to všetko zničil! Prečo si sa do toho musel pliesť?! Ak by si to nechal tak, nikdy by sa to nestalo, stále by tu bola s nami....“ v hlase toho druhého mladíka, Samona sa ozýva jemná beznádej.

„Mal som sedieť na prdeli a nič nerobiť? Moja sestra nebola bohvieako inteligentná, ale ty nemáš ani svaly ani mozog v hlave.“

„A čo máš ty?! Svaly a hovno z toho! Vždy si sa odsral kamsi preč a neriešil si čo je s klanom! Nemáš ani tucha, čo dokázala, čo sme dokázali, kým si ty bojoval za vlasť iných, kým si rozpútaval vojny len kvôli vlastnému zvrátenému potešeniu! A k čomu to bolo?! Svoju vlastnú zem a svorku si totálne pochoval, tvoja sestra stratila a pamäť a teraz je bohvie kde! Klan je bez vodcu a za to môžeš iba ty! Dokonca ani nemôžeš zastať jej miesto, pretože už keď si sa postavil do línie, prerástlo ti to cez hlavu! Doserieš čoho sa chytíš! Prečo nezmizneš?! Prečo nezmizneš z jej života naveky? Alebo ju vážne miluješ natoľko, že....“ Nathaniel, sa vrhne po Samonovi. Pri pohľade na nich by ste povedali, že Samon nemá šancu. Veď Nathaniel je kopa svalov a očividne už zažil množstvo bojov. Je to pravda, ale nim nestačí mlátiť sa päsťami. To predsa nie je dostatočné. V jednom okamihu vidíte, ako sa trhá pokožka, skracujú končatiny a rašia chlpy, ktoré takmer okamžite odletujú preč, pretože oni dvaja sa medzi sebou šklbú ako diví vlci o kus žvanca. Nie je to tak ďaleko od pravdy, skutočne sú to divé vlky. Oba vlky sú hnedej farby, jeden je bledší a druhého kožuch pripomína ebenové drevo. Ruvú sa medzi sebou, akoby im išlo skutočne o život. Neviete kto vyhrá, neviete kto prehrá. Nie ste si ani len istí, či to nie je boj na život a na smrť. Počujete ich vrčanie, miestami máte pocit, akoby ste počuli ako si jeden druhému zahryznú do mäsa. Ale ani jeden z nich nezakňučí, nevydá jediného zvuku, ktorý by prezrádzal, že to bolelo.

„Nešťastný to príbeh, všakže?“ opýta sa vás červenovláska s tichým smiechom v hlase. Lenže vy nechápete, čo nešťastné na tom je. Nepoznáte celý príbeh, neviete, či tí dvaja boli priatelia, neviete prečo sa vlastne do seba pustili. Preto len mlčíte alebo na ňu chŕlite otázky. Lenže ona sa len usmieva a mlčí buď spolu s vami, alebo bez vás. Neodpovie vám, len sa usmieva, akoby ten príbeh bol zábavný pre ňu a smutný pre ostatných. Ani to však neviete posúdiť.