Černokňažníčka ✔ [HP FANFICTION]

17. Monštrum

Bol koniec školského roka...

Áno, už to tak raz vyzeralo.

Balila si posledné veci, švihala prútikom sem tam, pretože ako čarodejnici sa jej vôbec nechcelo robiť to všetko ručne...

Rozhodla sa, že sa už prezlečie do šatov a v tom momente sa vyzliekla a zostala len v spodnom prádle.

Vybrala si zo skine šaty, ktoré mala prichystané a akurát, keď si ich ťahala hore po bokoch, zastal jej pohľad na jej bedrovom kĺbe, alebo skôr tesne nad ním.

Čo to je?

Spýtala sa samej seba a v ten moment si po otlačke prešla prstami...

Nemohla sa opitá dať potetovať, to by si snáď pamätala, nie?

Spýtala sa samej seba a prešla po malej rúži, ktorá sa jej mihala na pokožke a dievča netušilo, z kade ma túto otlačku.

Prešla si po mieste rukou, skúšala vodu, čokoľvek, no rúža tam stále bola.

Zamračila sa nad tým, no pokúsila sa na to nemyslieť, keď už si obliekla šaty, no i tak jej to vŕtalo hlavou.

Zrazu narazila na známy kúsok oblečenia, ktorý si so sebou brala snáď všade.

Myslela na neho často, musela uznať, ten chlapec sa jej dostal viac pod kožu, ako čakala...

Automaticky si chytila prívesok, ktorý opäť mala na krku a pousmiala sa nad včerajšou nocou.

Flashback

Dlho sa prehovárala, nech vstúpi do jeho komnaty, pretože Blaisové slová ju znepokojili a donútili rozmýšľať.

Nakoniec sa odvážila a vošla potichu do komnaty.

Bola tma, ale jeho blonďavé vlasy boli vidieť na kilometer, tak žiarili. Sedel na parapete a pozeral sa do vody. Nešlo o to, na čo sa tam pozeral, ani prečo...

Len sedel a rozmýšľal.

Bol sám na izbe.

Crabble a Goyle sa vyparili domov už pred týždňom, Blaise sa niekde pravdepodobne flákal a on zostal na izbe sám.

Stále si myslel, že je sám, ale Madison už potichu kráčala k chlapcovi.

,,Čo čakaš, že v tej vode nájdeš?" Spýtala sa potichu, aby chlapca nenalakala, no aj tak sa trochu mykol. Otočil sa na dievča a jemne sa usmial.

,,Ale čo Bennettová, čo vy tu?" Spýtal sa smerom na dievča, ktorej sa ihneď rozplynul úsmev na tvári, pretože milovala tento jeho tón hlasu... Bol taký veselý..

,,Pýtala som sa prvá, ak si pamätám," uškerila sa a Draco len zoskočil z okna.

,,No to áno, ale ja som super, takže ty odpovedaj," uchechtol sa a ona len prevrátila s úsmevom oči.

,,Veľmi pekné, no som dievča a tie majú prednosť, takže šmykaj," založila si ruky na prsiach a čakala na chlapcovu odpoveď.

,,No dobre, fajn, vyhrala si!" Zasmial sa.

,,Hľadám odpoveď," povedal a ona sa len prekvapene zatvárila.

,,Odpoveď? Akú odpoveď?"  Zvedavo sa spýtala.

,,Neviem, jednoducho hľadám odpoveď úplne na všetko, čo sa deje... Hľadám odpoveď budúcnosti a hľadám odpoveď... Na teba... Hľadám odpoveď na to, čo sa medzi nami deje a čo sme my vlastne za priatelia," jeho úsmev sa len rozšíril a ona nemo pozerala.