Černokňažníčka ✔ [HP FANFICTION]

33. Niečo viac ako krv

Akurát dnes nemala náladu utekať pred Dracom Malfoyom, no ihneď ako vyšiel z učebne medzi prvými, vydýchla si a začala sa pomaly baliť, bez odhľadu na to, že zostala v učebni takmer sama.

V kľude si sedela a spratávala veci, neponáhlala sa, lebo nemusela.

Zobrala si posledné veci a postavila sa na odchod.

,,Nemysli si, že Draco k tebe niečo cíti," povedala na ňu Pansy Parkinsonová, takže Madison len zastala a v pólke jej cesty preč a sa otočila na jedinú osobu, ktorá zostala v učebni.

,,Ale čo, Pansy, posledne ti nestačilo, keď som ti dala priúčku, že nemáš riešiť mňa a Malfoya?" Povedala nahnevaným hlasom a Pansy Parkinsonová len mykla plecami s úšklabkom na tvári.

,,Však mne je to jedno, ale on ťa nechce. Nepotrebuje ťa, inak by ťa už dávno vyhľadal... Si primitívna, keď si si myslela, že ťa bude chcieť alebo tak... Ak by ťa chcel, neprišiel by za mnou včera a nehľadal si u mňa útechu," zachichotala a v tom momente bola Madison v jej hlave... Bolo to rýchle nahladnutie, ktoré si Pansy ani nevšimla, lenže Madison jej neprehľádavala celú myseľ, len sa pozrela, či táto Slizoličanka vraví pravdu, až jej odľahlo, keď zistila, že klame.

,,Aspoň neklam," povedala Madison s jemným úškrnom a už už dala ruku na kľúčku, že sa chystá na odchod od tejto primitívnej študentky, no to ju zastavil jej hlas.

,,Možno klamem, možno nie, no spýtaj sa samej seba, koľko razy ste sa rozprávali od toho nemocničného krídla? Vôbec, možno raz, no to neznamená, že je do teba zamilovaný... Nevyberá si naivné husi... Draco bol vždy môj a nikdy by nezakopol o niekoho ako si ty," povedala Pansy a Madison sa nad tým naozaj zamyslela...

Možno má Parkinsonová pravdu...

,,No čo, Bennettová, pravda doľahla na tvoje Chrabromilské ramená? Nerozplač sa," zasmiala sa Pansy a v ten moment Madison ovládol príliš veľký hnev.

Už ta štve... Donúť ju, aby sa naučila správať... Daj jej priúčku... Vezmi ju pod svoju kontrolu.

Ošila sa nad jej myšlienkami. Chcela ich vytiasť z hlavy, no znova ňou prešiel ten pocit a nával ďalších nových myšlienok, ktoré sa jej nepáčili ani trochu.

Dostaň ju pod svoju kontrolu! Ukáž jej, že si Madison Grace Bennettová, černokňažníčka, ktorej v žilách prúdi niečo viac ako krv.

A v tom momente Madisom Bennettovej ztmavli jej zelené oči a ani nevedela prečo, spravila švih rukou, až Slizolinčanke zmizol úsmev z tváre...

Rázom sa taká vec stala, že Madison Bennettová znepokojene vyštartovala von z učebne.

Bola znepokojená, kráčala ako víchor a v očiach ju štípali slzy. Celá sa triasla, mala problém kráčať rovno, pretože mala pociť, že zamdlie na mieste.

Čo si to spravila, čo si to spravila, si monštrum...

,,Severus!" Zakričala na majstra elixírov, keď sa vrútila do jeho kabinetu a on pribehol najrýchlejšie ako mohol, pretože bol znepokojený od tónu jej hlasu, či naliehavosti. 

Nestihol protestovať alebo sa pýtať nad dôvodom jej naliehavosti, no to ju vôbec netrápilo, pretože teraz bola nielen vystrašená, ale hlavne potrebovala pomoc...

Ihneď ho začala ťahať za ruku do tej učebne, z kade vystrelila ako ohnivá strela pri zápase metlobalu. Bez ohľadu na to, aby si všímala jeho otázky, kým kráčali, pretože bola v pomyselnej bubline, z ktorej sa nedokázala pretrhnúť a to len z toho dôvodu, ktorý sa Severus Snape dozvie každú chvílu.