Černokňažníčka ✔ [HP FANFICTION]

71. Consopitus

V momente, ako sa premiestnili na miesto, kde bol Pán zla a Severus Snape, sa rýchlo skrčili, pretože ich nemohol Voldemort zbadať.

Netušili, čo sa bude diať.

,,Severus, si múdry človek... Povedz, poslúcha ma ten prútik?" Spýtal sa ťahavým tónom Voldemort.

Severus Snape vedel, komu prútik momentálne skutočne patrí, ale to sa on nesmel dozvedieť, no majster elixírov stále úprimne netušil, kam tento muž smeruje.

,,Je to najmocnejší prútik na svete, Pán môj," povedal Severus presvedčivo, čo sa Voldemort len skúmavo na neho pozeral a kráčal naôkol neho.

,,Tento prútik mi vzdoruje.. Nie som jeho pravý majiteľ, pokým žije ten, ktorý jeho vtedajšieho majiteľa zabil... Tebe patrí ten prútik," povedal Voldemort a Severus pozdvihol obočie.

,,Pán môj," prisvedčil muž.

,,A je mi to ľúto, Severus, bol si skutočne veľmi dobrý služobník, ale iba ja môžem žiť naveky," šepol a v ten moment Madison Bennettovej prišlo zle, pretože presne vedela, čo sa Temný Pán chystá spraviť.

Chystal sa zabiť Severusa Snapea.

,,Nie, nie, nie, nie," mrmlala si popod nos Madison, zraky troch Chrabromilčanov na nej spočinuli a ona sa rozhodla, že kľudne zabije aj seba, len Severus musel prežiť.

Rukami sa pevne oprela o zem a privrela oči. Lovila v pamäti po tých slovách, ktoré záležali na živote majstra elixírov.

Bola rozhodnutá vsadiť všetko za jeho život.

,,Animum meum est imperium..." začala odriekať slová, ktoré vôbec nevedela, či zaúčinkujú, no musela to skúsiť.

Voldemort sa ošil, pretože to dievča sa mu snažilo dostať do mysle, no nie spôsobom oklumencie, pretože to bol úplne iný pocit, takže sa nad týmto neznámym ošil a išiel pokračovať v tom, čo mal v pláne. Neprišlo mu to veľmi divné. A to bolo dobré, že Madison mohla využiť tento moment.

Privrela oči ešte viac, zacítila tú mágiu, ktorá sa začala sústrediť okolo nej a jej prsteň a prútik jej pomáhali, pretože ako na povel začali zo seba vyžarovať silný prúd mágie.

Ruky namierila tým smerom, kde asi stál Voldemort a zacítila, ako sa jej z rúk začali liať potoky krvi, jej rúky pálili ako keby ich mala položené v ohni, no to ju nenútilo prestať.

,,Consopitus," zašepkala a Voldemort sa znova otriasol. Jej mágia narážala do pomyseľnej steny, ktorá prestavovala Voldemortovú myseľ, do ktorej sa momentálne snažila všetkou jej silou prebiť.

,,Consopitus!" Vyslovila opäť, no tento raz trochu hlasnejšie a medzitým aj zastonala, pretože celé telo ju začalo bolieť, pretože cítila to, ako to z nej pomaly vysáva mágiu a núti ju slabnúť. Pomaly zamdlievala, no vedela, že je pomaly tam...

,,CONSOPITIUS!" Zakričala a v ten moment pomyselná stena praskla a ona sa dostala do jeho mysle, pričom sa mu vyvrátili oči a jeho kúsky oblečenia začali jemne levitovať. Cítila sa, ako keby ňou prechádzal elektrický prúd.

,,Prútik ti je verný, je ti verný, je ti verný," šepkala, ledva sa držala pri vedomí, taká bola vyčerpaná. A potom prerušila kontakt.

Voldemort sa vrátil do svojho normálneho postavenia a kyslo sa usmial na Severusa Snapea.

,,Som rád, že mám po boku takého verného služobníka," povedal a v ten moment sa aj s Naginy odmiestnil preč a Madison Bennettová vyčerpane kľačala na zemi, až nakoniec sa na nej zložila úplne a celou plochou jej chrbáta vnímala jej chladnosť.