Lietadlo vyštartovalo. Odlepili sme sa od zemi. Idem do Londýna. Nemôžem tomu uveriť...
*** V Londýne ***
"Celá vytešená som vystúpila z lietadla. Zobrala som si svoje kufre a Bobyho, nastúpili sme do taxíka. Nadiktovala som mu adresu a išlo sa. Asi o pol hodinu zastal pred nádherným domom. Zaplatila som a aj z kuframi a s Bobym som vystúpila. Ten dom bol dokonalosť sama, šetrila som na neho od mojich desiatich. Sama som ho navrhla. Odomkla som vchodové dvere a prekročila prach môjho nového domova. Vstúpila som na obrovskú chodbu. Vyzula som sa, zobrala si svoje kufre a kráčala hore schodmi. Keďže som ten dom sama navrhla, viem presne kde čo je. Otvorila som dvere od mojej izby. Bola proste nádherná. Steny boli sýto modré a plafóne bol vesmír. Pri dverách bola polička a na nej bolo nádherné akvário, ktoré čakalo kým sa napustí vodou a dajú sa do neho rybky. Vedľa neho bola obrovská manželská posteľ s nočnými stolíkmi a na nich neónové lampy. Oproti posteli bola na stene obrovská plazmová televízia. Ďalej tam boli na celú stenu nádherné obrovské okná a balkónové dvere. Moje oči zastavili na dvoch dverách naproti mne. Otvorila som prvé dvere, kde bola krásna priestranná kúpeľňa. Celá bola fialovo-modrá. Zatvorila som tie dvere a nakukla do vedľajších. Bol to nádherný, priam gigantický šatník s regálmi, vešiakmi a poličkami. A tiež aby som nezabudla na obrovské zrkadlo na polovicu steny. Regály boli čiernej farby a steny zas červenej farby. Ani som neváhala a začala som zapĺňať regály svojimi šatmi. Keď som ich konečne vyložila, všimla som si, že mi tam ostalo ešte veľa miesta. "Nákupy!" Vykríknem na celý dom. Zbehla som dole schodmi, obula som sa. Boby už čakal pri dverách. "Boby teraz so mnou nejdeš, potom sa pôjdeme mrcnúť po okolí keď sa vrátim." Smutne zakňučal ale nakoniec zas začal šťastne krútiť chvostom, keď som ho pustila na obrovskú záhradu. Zamkla som bránu a môže sa ísť nakupovať. Presne som vedela, kde sa aký obchod nachádza. Doma som si to tak trošku viac prezerala....
"Good Morning." Pozdravím predavačku, keď vojdem do luxusného obchodu. Je to pomerne drahý značkový obchod, ale môžem si to dovoliť. Kúpila som si asi desať tričiek, pätnásť riflí a shortiek, topánky a dajaké šaty. Pristúpila som k pokľadni. Predavačka neverila vlastným očiam, koľko tých šiat som kúpila. Zaplatila som a išla domou. Nechcelo sa mi ísť pešo, tak som si zavolala taxi. Odomkla som bránu a vstúpila do domu. Šaty som si poukladala do šatníka. Hneď som sa aj prezliekla do pohodlných dlhých sivých teplákov a do bieleho voľnejšieho tielka. Dala som si ešte tenší sivý svetrík a obula si tenisky. Zobrala som obojok a vyšla na záhradu. "Boby! Čo si to spravil?!" Začala som hulákať. Pribehol ku mne a začal vrtieť chvostom. "Zlý chlapec!" Poviem mu. Smutne zakňučal a sadol si pri moje nohy. Vykopal obrovskú dieru uprostred krásneho trávnika. Musela som sa nad tým začať rehotať, "Aspoň si ho chytil?" Opýtala som sa ho. Iba začal štekať ao odtrhnutý z reťaze. "To beriem ako áno," Poviem. Nasadila som mu vodítko a vyšli sme na ulicu. "Ahoj Pezz, od kedy tu bývaš?" Vybafne na mňa blonďavé dievča. "A od kedy máš psa?" Sypala na mňa jednu otázku za druhou. Boby začal vrčať, štekať a keby som ho nedržala tak by na ňu asi aj zaútočil. Ustúpila o krok späť. "Sadni!" Prikážem mu. Poslúchol a sadol si predo mňa ale nespustil z nej oči.
"Prepáčte, ale ja nie som žiadna Perrie a ráno som sa prisťahovala," Poviem. "Ale neklam prosím ťa, a kde máš Zayna?" Opýta sa. "Prepáčte ale ja sa nevolám Perrie!" Už mi išla na nervy. Asi to zbadala na mne a zas začala mlieť. "Ale niečo na to pravdy by bolo možno, si vyššia, máš vyšportovanejšiu postavu a omnoho dlhšie vlasy plus máš psa a nie si upravená," Nevedela som čo povedať...
"Tak asi som si ťa zmýlila," Pokračovala. "Aha, prepáč, volám sa Gemma. Gemma Styles. Ty?" Usmeje sa na mňa. Krk by som dala za to, že som ju už niekde videla, ale kde? "Ou, sorry som Melody. Melody Thomson. A ak dovolíš, keďže som sa sem iba teraz prisťahovala, chcela by som sa ísť poobzerať po okolí," Poviem a chystám sa ju obísť. Lenže ma predbehla a povedala: "Poď! Ukážem ti to tu," Schmatla ma za len svetra a ťahala dakde. Boby začal štekať, na náznak aby ma pustila. "Asi by si ma mala pustiť, nechcem aby ti ublížil náhodou," Poviem jej. "Ou, prepáč," Povie a pustí ma. Popravde mám čudný pocit. Z tohto všetkého, nikdy som totiž nemala kamarátky. Mala som len jedného kamaráta ktorý zomrel pred dvoma rokmi na rakovinu.
Gemma ma vytrhla z myšlienok. "V pohode?" Len som prikývla na súhlas. "Takže, toto je les ten najkrajší les, teda podľa mňa, v celom Londýne. A keď sa pozrieš lepšie z tvojej záhrady, stačí iba preskočiť plot a už si v lese." "Wau, nádhera," poviem a pozerám s úžasom na tú kopu stromov. Už viem kde budem tráviť väčšinu voľného času. Gemma mi ešte ukázala cestu z lesa k mojej záhrade a popri tom sme sa rozprávali. Je z nej celkom milá a rovnako bláznivá baba ako ja, najlepšie je, že býva hneď naproti mne. Pozvala som ju ku mne domou. Vyvalili sme sa v obývačke na obrovskom koženom čiernom gauči v tvare U. "Máš kolu?" Opýtala sa. "Popravde neviem, lebo som v kuchyni ešte v živote nebola." Poviem a obe sme sa začali rehotať. Vytiahla som z barového pultu vodku. Celú fľašu sme stiahli a ožrali sme sa ako prasce. Nakoniec to skončilo tak, že sme zaspali na zemi uprostred kuchyne.
*** Pohľad Gemmy ***
"Hrozne ma bolí hlava," Poviem a postavím sa z tvrdej zeme. Vôbec som si nevšimla Mell ktorá bola rozcapená na zemi. Zakopla som o jej hlavu a zletela na zem. "Ja nejdem do školy!" Začne vrieskať Melody a v sekunde sa postaví na nohy. Začnem sa na nej rehotať ako sa len dá. "Kľud, dneska nie je škola," Poviem jej pomedzi smiech. "Ha, ha," Zasmeje sa ironicky a prejde do kuchyne. Vyberie si z chladničky mlieko a naleje si ho do pohára ktoré následne oteplí v mikrovlnke. "Teba vôbec nebolí hlava?" Opýtam sa a sadnem si na stoličku. "Nie, nikdy nemám opice, čo sa o tebe povedať nedá," Povie a hodí po mne paralen. Predo mňa položí pohár so studenou vodou. Poďakovala som a zapila tabletku...
--------------------------------------
Ahojte :) Po dlhom čase konečne pokračovanie, čo naň vravíte? :) Vote & Comment poteší :)
Ps. na boku je Melodiin dom :)
YOU ARE READING
Melody & Perrie
RandomKaždý pozná speváčku Perrie Edward, že? Ale čo keď je tu ešte niekto? Niekto, o kom nikto nevie. Melody je obyčajné dievča z dediny, ktoré sa presťahuje do Londýna a stane sa známou modelkou. Všetko bude dokonalé... ale nič netrvá večne. Bude sa str...