Melody & Perrie

Chapted 1

"Kde mám ten kufor?!" Začnem hulákať na ségru. "A ja to mám odkiaľ vedieť?! Ja na rozdiel od teba nemám aicaimera," povie a začne sa rehotať. "Máš šťastie že máme taký veľký dom a neviem kde si!" Zahučím naspäť a začnem obracať celý dom hore nohami. Sťahujem sa totiž do Londýna. Konečne sa mi splní môj sen, ale bude mi to tu chýbať. Tu je môj domou a tu som vyrastala.

Ehm, zabudla som sa predstaviť. Volám sa Melody. Melody Thomson. Bývam v dedine na Slovensku. Mám 19 rokov. Za chvíľu 20. Som stredne vysoká blondína. Mám vyšportovanú postavu, hrám totiž futbal. Mojim koníčkom je starať sa o zvieratá. Mám doma hotovú zoo. Mám 24 ročnú sestru Marry, 16 ročného brata Erica, 42 ročnú maminu Louisu a 47 ročného ocina Denisa.

"Mamiiiiii! Nikde ten kufor neviem nájsť!" Zahučím na celý dom. "Kruci nál! Prečo musíš furt toľko zjapať ako tvoj otec?!" povie mamina a chytí si uši. Stála totiž rovno vedľa mňa. Ale  musím uznať, mám dosť silné hlasivky. "A ak hľadáš svoj kufor, opýtaj sa svojho drahého psa!" povie a odíde do kuchyne dačo kuchtiť. Zabudla som sa zmieniť, že mám psa. Volá sa Boby a je to doberman. Dostala som ho na 18 narodeniny.  Beriem ho sebou samozrejme aj do Londýna. Len som si povzdychla, schmatla som peňaženku a vyrazila som. Nasadla som do môjho modrého hyundaia i30 a vyrazila som smer obchod. Cesta mi netrvala takmer nič, keďže bývam blízko námestia v dedine. Zaparkovala som pred prvý obchod, ktorý som zbadala. Kúpila som si krásny, obrovský čierny kufor s fialovými lebkami. Nie som ten štýl dievčaťa čo propaguje ružovú. Ja som skôr za čiernu alebo modrú. Kufor som šmarila do auta a išla domou. Vytrepala som sa po schodoch do mojej izby. Celá udychčaná som sa zvalila na posteľ. Teda to som mala v pláne. Ale to by som nebola ja, keby som sa nezvalila presne na kraj postele a zletela dole na tvrdú zem. Zakliala som a postavila som sa. Nakŕmila som moje rybičky a zišla dole schodmi. V kuchyni mamina pripravovala cesto na koláč. Keď som zbadala tú vyšľahanú penu, neodolala som. Nenápadne som prekĺzla popod stôl a schmatla som misku. Pod stolom som to vyjedala. Keď som zjedla asi polovicu vrátila som ju na pôvodné miesto. Chcela som sa vytratiť preč z kuchyne rýchlosťou svetla ale to by som nebola ja. Jak som sa chystala rozbehnúť, šmykla som sa na rozliatom mlieku a spravila som krásne salto. Misku s penou som zhodila a pristála ako naschvál mamine na hlave. Toto bude prúser, pomyslím si. "Melodyyyyyyyyy!" Začne hulákať. Ja som len chytila nohy na plecia a zdrhala som kade ľahšie. Mamina za mnou z varechou v ruke a s miskou na hlave. "Help me! My mum can killing me!" začnem hulákať z rehotom. Tým pádom som sa nesústredila na moju trasu a pristála som v strede bazéna. Keď tak uvažujem, dnes sa mi nič nedarí.  Najprv ten kufor, pád z postele, nepodarená krádež maminej peny a teraz toto...

Poobzerala som sa. Uf, mamina nebola na obzore, čo bolo dobré znamenie. Vyliezla som z bazéna a šprint do stajne. Keďže mám zvieratá veľmi rada, mám takú menšiu stajňu alebo ako to mám nazvať a tam mám moje zvieratká. Otvorila som vráta a hodila sa do slamy. Začala som sa tam válať ako prasa v žite. Ináč, ak je reč o prasatách, mám aj to. Naši mi ho nechceli dovoliť a ta som ho na druhý deň naschvál priniesla. Mali sme menší problém, lebo ho mamina chcela dať na klobásu ale potom sa ujasnilo, že nikam nejde. Neviem ako, ale podarilo sa mi zaspať.

**** Pohľad Louisi (Melodyna mama) ****

"Kde to decko zas trčí?!" Začnem sa vypytovať nervózne Marry. "Určite je v stajni," povie Marry a v pohode si je ten svoj diétny jogurt akoby nič. "Teba nezaujíma, že tvoja sestra je tri hodiny dakde preč?" opýtam sa jej. "Presne tak, to ukecané decko sa nestratí nikde, a uniesť ju nikto neuniesol lebo jak viem, jednému chalanovi zlomila nos keď ju chytil za ruku," povie a začne sa rehotať. "Prečo práve ja musím mať takéto deti?" opýtam sa samej seba. "Eric! Choď sa pozrieť kde máš sestru!" "Ktorú?" "Melody," "Je určite v stajni!" Povzdychla som si, vydala som sa smer stajňa. A naozaj bola tak. Spala v slame. Napravo vedľa jej ležal jej kôň a naľavo to prasa čo si priniesla. Jáj, a na jej nohách bol Boby. "Vstávaj!!!" Dobre že som si hlasivky nevykričala a s ňou to ani nepohlo. "Larry sa stratil," poviem úplným šepotom a ona vyletela z ten slamy ako strela. Larry je jej zajac. "Čoo? Blesk! Boby! ideme!" Letela zo stajne ako strela a za ňou pes a kôň. No keď táto prežije v Londýne, zaslúži si nobelovu cenu. "Začni sa baliť inak zmeškáš let!" poviem jej kludne. Behala po celej záhrade ako splašená. "Ja nikam nejdem dokým sa Larry nenájde!" Nasadla na koňa a chystala sa preskočiť plot. "Larry je tu! Len som ťa chcela zobudiť!" Vyvalila na mňa oči ale potom si len povzdychla od úľavy. Išla do domu a následne do svojej izby.

**** Pohľad Melody ****

Išla som do mojej izby a začala som sa baliť. Trvalo mi to asi hodinu. Potom som sa osprchovala a všetko ostatné. Pozrela som sa na čas. Takmer mi oči vypadli. 18:40?! To som musela teda poriadne dlho spať. Obliekla som si čierne rifľové dotrhané shortky a čierne tielko s nápisom I Love Food. Celé som to doladila čiernymi conversami. Vlasy som si nechala rozpustené.  "Kam si sa tak vychystala?" Opýtali sa ma rodičia naraz keď som sa chystala už odísť. "Idem sa rozlúčiť z okolím," poviem a už ma nebolo. Len tak som sa prechádzala po dedine. Rozhodla som sa, že pôjdem posledný krát na moje obľúbené miesto. O pár minút som bola pri krásnom jazere pod obrovským dubom. Na jazere sa odrážal obraz mesiaca. Proste krása. Pamätám sa, keď som bola malá a pohádala som sa s maminou, sem som utiekla a spoznala som sa s tým najlepším chalanom na svete. Tlačili sa mi slzy do očí. On totiž zomrel pred pol rokom na rakovinu a to mal iba 18. Rozbehla som sa a skočila som aj so šatami do vody. Len tak som si tam plávala. Po čase mi začala byť už zima a tak som šla domou. Za normálnych okolností by som spala vo svojej izbe, ale dnes nie. Zobrala som si paplón, vankúš a išla som. Nikde nikto. Uf. Vyšla som von na dvor a rovno do stajne. Zamkla som za sebou dvere a ľahla si do mäkkučkej slamy. Zakryla som sa paplónom.  Behom sekundy boli pri mne všetky moje zvieratá. kôň Blesk, prasa Pepa, belgický obor (zajac) Larry, pes Boby a tri mačky Mendy, Lili a Dudi. Zaspali sme všetcia pokope. Budú mi chýbať. 

---------------------------------------------

Ahojte :) 1. kapitola mala byť ešte včera ale tri krát som to musela prepisovať :/ Lebo dva krát sa mi to neuložilo a na tretí krát sa mi to nepáčilo a tak sm to napísala od znova :D Že sa mi chcelo, však? :D Toto bola niečo ako rozlúčka Melody z dedinským životom, len pre info :D Comment & Vote poteší :) Ps. na boku je Melodyn pes Boby :3