Melody & Perrie

Chapted 8.

 "Čo sa stalo že som musela tak súrne prísť?" "Vieš Mel, určite si si všimla tých piatich pred dverami..." Zatvorila som oči a modlila sa, aby nevyslovil to čo si myslím. "Budete sa spolu fotiť do svadobného časopisu," povedal celý nadšený. Čože? Vyšpúlila som naňho oči. Uľavilo sa mi, že nepovedal to čo som čakala ale aj toto je dosť... "T-to m-m-myslíš vážne?" Koktala som. Iba prikývol. "Choď za Katelin, má tam pár svadobných šiat na vyskúšanie." Postavila som sa a odišla. Chcela som normálne zatvoriť dvere lenže bol prievan a hlasno treskli. Chcela som normálne prejsť okolo nich lenže ma Liam zastavil. "Mel čo ti vravel?" Smutne som sa naňho pozrela. Celý vyplašený, nebol schopný slova. Keď som si vybavila pred očami ako by sme vyzerali ako "manželský pár" začala som sa smiať. "Stalo sa dačo?" "Choďte do kancelárie a opýtajte sa, ja za to nemôžem, oznamujem dopredu." Odišla som za Katelin. Katelin je módna návrhára a tiež mi vyberá oblečenie.

Cítila som na sebe pohľad. Nedalo mi to a otočila som sa. On. Tie jeho dokonalé oči sa pozerali priamo do tých mojich. Usmial sa a odišiel. Chvíľku som sa pozerala na to miesto kde stál kým som sa pobrala ďalej. Vstúpila som do miestnosti plnej svadobnými šatami. Boli nádherné. Vyskúšala som si snáď všetky ale ani jedny neboli tie pravé. V tom som úplne vzadu zbadala voľačo lesklé. Podišla som k tomu. Boli to nádherné svadobné šaty s trblietkami na spodku šiat. Boli nenápadné a jednoduché. Presne pre mňa. Okamžite som si ich obliekla (na boku). Obdivovala som krásu tých šiat pár minút dokým do siene nevošli piati chalani. "Wau" povedali zborovo. Začala som sa červenať. Prišiel ku mne Liam a chytil ma za ruky. Stáli sme na proti sebe a pozerali sa jeden druhému do očí. "Si nádherná," povedal a dal mi pramienok vlasov za ucho. "Si rozkošná keď sa červenáš," Nevedela som čo povedať,... len sme tam stáli a pozerali sa na seba. Jeho oči... Boli tak úprimné a dokonalé. Ale moje oči zakotvili inde. Otočila som hlavou a pozrela sa na Harryho. Sedel na gauči a dobre že nevybuchol. So Zaynom spolu. Ups. On o mne ešte nevie... sakra! Prišla som k Zaynovy. "Večer o pol ôsmej buď pred Nandosom ak chceš vedieť pravdu." a odišla som. Rýchlo som sa prezliekla v šatni a šprintovala na parkovisko. Rýchlo som nasadla do auta a išla domou.

Vstúpila som do domu a rozplakala sa. Sedela som na zemi a plakala. Prišiel ku mne Boby a natisol sa ku mne. Objala som ho. Fňukal. Postavila som sa a išla do kuchyne. Na chladničke bol odkaz od Perrie, išla som do štúdia kvôli turné večer som doma. Papier som pokrčila a vyhodila ho. Vybehla som hore schodmi do mojej izby. Postavila som sa pred veľké zrkadlo a chvíľu tam len tak stála. Obliekla som si sivé dotrhané tepláky a úzke tielko. Nasadila som Bobymu obojok aj s vodítkom a vybehli sme z domu. Behali sme cez les na lúku. Začal mi zvoniť mobil. Nekukala som sa kam bežím a hľadala mobil. Do niečoho som narazila a spadla na zem. Tá vec do čoho som narazila, s tou to ani nepohlo. Ucítila som miernu bolesť na krku. Pokúšala som sa postaviť ale dajak mi to nešlo. Tá vec bol človek. Dotyčná osoba mi pomohla vstať. "Si v poriadku?" Ten hlas by som aj z kilometra spoznala. Harry. Prikývla som. Boby začal horlivo štekať. Bránil ma. "Ššššššt, sadni." Poslúchol. Harry si nenápadne oddýchol. "Pre boha! Krváca ti hlava!" Začal jačať. "Neklam prosím ťa," "Ja neklamem! Kde bývaš?" "Tu na konci lúky, prečo?" Chytil ma ako nevestu a bral ma smerom domou. Neprotestovala som. Priam som si to užívala. Toto bude ešte zaujímavý večer...

___________________________________

Ospravedlňujem sa, že nebola tak dlho nová časť ale nemala som čas a ani náladu... Viem, je trošku krátka ale stojí zato ;) teda aspoň podľa mňa :D A ďakujem všetkým za povzbudivé komentáre :3 vážim si to...