Druhá šanca

5. Mám to u teba

Len čo zatvorí dvere, atmosféra v miestnosti zhustne. Ani neviem prečo, ale zrazu sa prudko postavím a uhladím si šaty. Som z neho vykoľajená. V ruke má pre zmenu mobil, okuliare má zastrčené vo výstrihu košeli.

„Pán Mihálik." Zahabkám. Čo tu robí do riti? A ako našiel moju kanceláriu?

Odfrkne si. „Pán Mihálik," zopakuje moje slová a vkročí do miestnosti. Sedíme tu síce traja, no teraz mám pocit, že táto kancelária je pre nás dvoch primalá. Srší z neho sebavedomie a značná dávka sebaistoty. „Mal som pocit, že sme ďalej, ako pri priezviskách. Ema."

Privriem oči a viem, že teraz dostanem to, čo si zaslúžim. Hold, nie nadarmo sa vraví, že klamanie sa nevypláca. Očividne to platí aj v tomto prípade.

„Ospravedlňujem sa za tú malú lož." Poviem úprimne.

„Viera, vážne? Prečo si si to vymyslela?" Pokrúti hlavou a mobil položí na kolegov stôl. Vyhýbam sa jeho skúmavému pohľadu a najradšej by som z tejto miestnosti utiekla. Nedá sa.

„Neviem. Naozaj neviem," zaklamem, no očividne mi tú lož neuverí. Vyškiera sa a ja sa modlím, aby odtiaľto vypadol. Nepodarilo sa mu ma dostať na prvýkrát a rozhodne sa mu to nepodarí ani teraz.

„Ak by to bola hocijaká iná firma, pochopil by som, že to na mňa skúšaš skrz vedenie. Ale Erik? Kde že, on taký podlý nikdy nebol. To ma privádza k otázke." Prižmúri oči. „Vie Erik o tomto malom prešľape?"

Srdce sa mi rozbúcha a dostal ma presne tam, kam chcel. Neviem ako by na toto Erik zareagoval. Síce sme vzdialená rodina, no okrem toho, že Mihálik je jeho obchodný partner, podľa toho čo vydedukovala je aj jeho kamarát. A rozhodne by sa viac priklonil k nemu, než k nej a jej hlúpej malej lži, ktorá v konečnom dôsledku priniesla len zlé.

„Čo odo mňa chcete?" opýtam sa ho priamo a nechodím okolo horúcej kaše. „Rande?"

Začne sa smiať. „Oh to nie. Svoju šancu si už premárnila." Zazubí sa. „Takže Erik o tom nevie a zatiaľ to bude naše malé tajomstvo. A čo za to chcem?" oči sa mu zalesknú a ja sa na malý moment zľaknem. „To si ešte premyslím. Zatiaľ to mám u teba, no ver, že si to jedného dňa vyzdvihnem."

On sa so mnou hrá a ešte si to aj užíva. Som podráždená a nemôžem uveriť tomu, do čoho som sa vlastným pričinením namočila. Adam vyzerá ako posol Lucifera priamo z pekla a dostal ma presne tam, kam chcel.

„Takže tak." Siahne po svojom mobile a okuliare si nasadí na oči. Smeruje k dverám, no tesne pred tým, než ich otvorí, sa na mňa otočí. „Včera ti to seklo viac. A Ema sa mi páči rozhodne viac ako Viera. Znie to presne tak nevinne, ako vyzeráš." Otvorí dvere a ja vsadím všetko na to, že na mňa spoza tých okuliarov žmurkol. „Pekný deň." Pozdraví ma a zatvorí dvere. Ostane tu po ňom len jeho vôňa a moja skazená nálada.

Ah, prečo sa ja vždy dostanem do tých najväčších sračiek.

**

Na najbližšiu nedeľu máme neplánovaný program. V piatok, tesne pred odchodom si ma zavolal Erik do kancelárie a pozval mňa aj celú moju rodinu k jeho rodičom. Bolo to nečakané a v celku prekvapivé, nakoľko sme sa takto už veľmi dlho nestretávali. Po smrti mojej sesternici to bolo veľmi citlivé a naštrbené, čiže sme to celé postupne vynechali. Preto ma toto pozvanie prekvapilo.

Volala som otcovi, no ten to odmietol, s mojimi krstnými rodičmi nevychádzal dobre. Sestra s malou pozvanie prijali a ja som bola rada, že som nebola jediná, ktorá tam pôjde. Krstná s krstným sa potešili, že vidia Karolínu, predsa len to bol už nejaký mesiac čo tam Tia s malou nebola. Ja som sa privítala s Miškom, ktorý si ma veľmi nepamätal, no registroval ma. Obedu sa zúčastnila aj Nina a bolo skvelé tráviť nedeľu medzi tými najbližšími.

Miško a Karolínka sa nepoznali a tak boli obaja ostýchaví. Je medzi nimi dvojročný rozdiel, Miško je už školák, moja krstná dcéra je zatiaľ iba v škôlke, no aj cez prvotné ošívanie a spoznávanie jeden druhého si sadli.

Obed bol výborný, krstná Edita pripravila kačicu a boli to doslova hody. Tak som sa najedla, že som len odfukovala. Samozrejme, že nemohol chýbať dezert ku kávičke, no ten som už nezvládla a dala som si len kávu.

„S Adamom sme podpísali ďalší kontrakt." Ozve sa znenazdajky Erik a ja len dúfam, že to nie je ten istý Adam, ktorého som minulý týždeň videla rovno dvakrát.

„Ten chlapec je ako stroj. Kedy sa konečne usadí a založí si rodinu? Takto žiť nemôže." Skonštatuje môj krstný otec a ja mám nutkanie odfrknúť si. On a usadiť sa? Mala som ho možnosť stretnúť len dvakrát, no to mi bohato stačilo. Tento chlap sa neusadí nikdy, on bude zarytý workoholik, striedajúci jednu ženu za druhou. Som si tým istá.

„Momentálne tuším nemá nikoho." Odpovedá mu Erik a vloží sa do toho Nina.

„No naposledy ma celkom prekvapil. Na tom plese čo sme boli bol s veľmi príjemnou slečnou. Tuším právnička? Nevieš čo s ňou je?"

Erik pokrčil plecom a dojedal koláč. Nevyjadril sa k tomu, no podľa mňa nechcel pred rodičmi povedať, že to bola jednorázovka. Som si tým istá.

„Ako sa tebe páči Emka v novej práci?" Opýta sa ma krstná a ja sa usmejem. „Ah výborne. Naozaj mám skvelý tím v ktorom pracujem a," otočím sa na Erika a usúdim, že je čas vystreliť si z neho. „A aj môj šéf sa dá, ale nehovorte mu to."

Všetci sa rozosmejú a Erik pretočí očami. „No veď počkaj v pondelok. Aby si nešla k nemu na koberček."

„Už ti povedal o tej novinke?" opýta sa ma krstný a ja spozorniem.

„Novinke? Akej novinke?"

„Oci, chcel som si to nechať na zajtra. Nie sme predsa v práci."

„Akej novinke." Vyzvedám. „Prosím, chcem to vedieť."

„No tak Erik povedz jej to, lebo celú cestu domov mi bude píliť uši." Prehovorí moja sestra. Ah milujem ju.

„Okej. Malo to byť prekvapenie, no s Ninou sme usúdili, že ťa dáme do projektového tímu."

Otvorím ústa a neskrývam svoje nadšenie. „Čože? To vážne? To je úžasné."

„Vypadol nám jeden človek. Nepôjde o nič veľké, vlastne budeš kvázi len pomocná sila, ale zvýši sa ti trochu plat a aj sa niečo naučíš a časom možno budeš viesť svoj vlastný tím."

„Bože Erik, to je úžasné, ďakujem!" rozplývam sa. Najlepšia správa vôbec, toto som ani vo sne nečakala.

„A najlepšie na tom je," začne krstný otec. „Že budeš komunikovať so zákazníkmi a ľuďmi naokolo. Toto ti dá najviac. A myslím si, že lepší tím si si nemohla priať. S Adamom sa spolupracuje ľahko a bez problémov."

Úsmev mi zamrzne na perách. Oni si snáď zo mňa robia žarty. Adamom, naozaj? Ah pane bože čo som komu urobila. Nadšenie zo mňa teda opadlo veľmi rýchlo, no snažím sa to nedať najavo. Verím, že keď som tam len ako pomocník, budem s ním v kontakte čo najmenej, ale aj tak.

A stavím sa, že ten slizák to vedel, keď vtedy prišiel za mnou do kancelárie. Do čoho som sa to zas namočila.