Mám ešte dve hodiny do odchodu a ja nemám čo robiť. Teda, nie že by som nemala, no mne sa už nechce. To, čo som potrebovala urobiť mám spravené a to ostatné počká aj do zajtra. Paľo odišiel pred malou chvíľou a spomínal, že sa už nevráti a Zdenu som dnes celý deň nevidela. Zvýšim hlasitosť na notebooku, na ktorom počúvam rádio. V ruke mám mobil a znudene prechádzam instagramom. Vyruší ma zaklopanie, no hneď na to sa otvoria dvere a ja nestihnem urobiť nič. Zbadám Ninu a ako prvé schovám mobil. Ten pohyb je neprirodzení a hneď ma usvedčí v tom, že som robila niečo nekalé. Vstúpi dnu a uškiera sa. Hudba, ktorú som počúvala sa mi zdá hlasnejšia než doteraz.
„Si sama?" opýta sa ma a ja prikývnem. Dnes má na sebe čierne šaty a čierne mokasíny. Vlasy má rozpustené a neviem prečo, no dnes mi nepríde taká nahodená, ako obvykle.
„Sama," odpoviem jej a ukážem na voľnú Zdeninú stoličku. Nina sa posadí a ja stíšim rádio.
„Tak som rozmýšľala. Dnes má Erik s Miškom svoj deň. To znamená, že majú program len pre seba. Vždy je to trinásteho v mesiaci a vtedy sa fakt nudím. Chcela som ísť za mamou, ale tá má dnes program a otec a jeho manželka sú na svadobnej ceste číslo dva."
Počúvam ju a čakám čo z nej vypadne.
„Tak mi napadlo, či by sme si aj my dve neurobili taký babský večer. Nezašli niekam na drink alebo ľahkú večeru a nespoznali sa trochu lepšie."
Úprimne, nemám chuť niekam ísť. Áno, možno som lenivá, ale na druhej strane sa s Ninou tak nepoznáme. Ako prvé mi príde na um, že chce vyzvedať. Predsa len Zuzana bola moja sesternica a manželka Erika. Asi to z môjho výrazu usúdi, alebo je to také očividné, že ako prvé ma napadne toto.
„Neboj sa, nechcem vyzvedať. Erik mi povedal všetko, viem ako sa so Zuzanou stretli, aká bola a aj to, ako nešťastne zomrela. Chcem ťa len bližšie spoznať. Pre Erika si ako rodina, takže pre mňa tiež." Váhavo sa usmeje a ja jej úsmev vrátim. Stále sa mi nechce ísť, no počujem sa ako hovorím: „Rada pôjdem."
Nina sa úprimne poteší a oči sa jej rozšíria radosťou. Trochu ma to poteší a nakoniec uznám, že večera nebude až tak zlá. Dohodneme si čas s tým, že Nina urobí niekde rezerváciu a potom mi upresní miesto.
*
Priznám sa, že som zaspala. Dohodli sme sa na pol ôsmu a nebyť mojej sestry, ktorá mi volala, asi by som spala doteraz. Mám vyše hodiny na to, aby som sa pripravila a vyrazila. Nina mi poslala správu s adresou a som rada, že tú reštauráciu poznám. Útulná, no veľmi pekná, oslavovala som tam promócie s otcom a sestrou. Reštaurácia je aj cenovo dostupná, čomu som sa tiež teším.
Neviem čo na seba a veľmi sa mi nad tým ani nechce rozmýšľať a tak si dám tmavé rifle a bielu košeľu, ktorú si do nich zapravím. Do riflí si dám opasok a rozhodnem sa po čierne mokasíny. Premýšľam nad bielymi teniskami, no nezdá sa mi to vhodné. Dokonca sa aj nalíčim a vyžehlím si vlasy. Je to dobrý pocit občas sa takto vychystať, do práce sa mi zvyčajne nechce. Rozmýšľam či pôjdem autom, ale keď si predstavím to parkovanie v meste, veľmi sa mi do toho nechce. A k tomu Nina sama navrhla drink a s autom, by som piť nemohla. Pozriem si teda ako mi ide autobus a vyberiem sa ním.
Nina ma tam čaká a ja dúfam, že dlho nemeškám. Avšak povie mi, že to ona prišla skôr lebo sa už nudila. Vojdeme do reštaurácie a usadia nás k stolu. Konverzácia je príjemná a my si objednáme. Najprv nápoje – Nina trvá na pohári vína pre každú a potom príde rad aj na jedlo. Ona si dá cestoviny a ja zvolím rizoto. Nemám chuť na mäso, aj keď si pamätám, že ho tu varia skvelo.
„Ako sa ti páči vo firme?" opýta sa ma. Na krátku chvíľu zaváham, ako jej odpoveď, či to nie je chyták alebo čo. No usúdim, že ma nechce nijako skúšať a naozaj sa pýta zo zaujímavosti.
