Poznaj Nepriateľa

11.Skoro som ho pobozkala...

Nila:

Zobudila som sa v noci. Nevedela som, kde som a ani ako som sa tam dostala. Okolo mňa boli postele s bielymi prikrývkami a ja som na jednej z nich ležala. Všade bolo zastreté a iba cez jedno okno dopadalo na podlahu svetlo mesiaca.

Všetky ostatné postele boli prázdne. Ja som bola jediná v nemocničnom krídle. No, teda jediná pacientka.

Okolo mojej postele boli tri osoby, ktoré sedeli na stoličkách. Nevidela som im do tvárí, ale tušila som, že to bude moja "ochranka".

Na nočnom stolíku som nahmatala svoj prútik a zašepkala: "Lumos" Z konca prútika vytrisklo oslepujúce svetlo a ja som ho utlmila skrytím pod perinu a lepšie sa pozrela na ľudí okolo mňa.

Oproti mňa sedel na stoličke chlapec s čiernymi vlasmi a okuliarmi. Za ofinou mu žiarila nepekná jazva. Viečka tisol k sebe a vyzeral, že sa mu sníva niečo zlé.

Svoj pohľad som presunula na stoličku, trochu bližšie k mojej posteli. Na nej sedel, no skôr bol rozvalený, chalan s neposlušnými hnedými vlasmi. Oči mal pevne zavreté. No aj v spánku mu na perách pohrával úškrn. Casanova. Určite sa mu sníva niečo perverzné.

Na poslednej stoličke, rovno vedľa mňa, spal Draco. Jeho blonďavé vlasy mu padali do tváre. Vôňa santalového oleja prenikla až ku mne a ja som mala chuť ho objať, no nechcela som ho zobudiť. Bol taký rozkošný.

Ale čo tu všetci traja dopekla robili? Strážili ma? Veď sa mi nič také...

A vtedy mi to doplo.

Netušila som, prečo som v nemocničnom krídle. Nepamätala som si čo sa mi stalo. Vôbec nič.

"Nila?" Započula som zašepkanie. Otočila som hlavu. Bol to Harry. Jeho smaragdovo zelené oči na mňa uprene pozerali. Usmiala som sa. "Ako sa cítiš?" spýtal sa ustarostene. Pokrčila som plecami. "V pohode. Len si nepamätám, čo sa mi stalo."Posledné slová som zašepkala. Harry chápavo prikývol."Čo si pamätáš ako posledné?" Vzdychla som si."Išla som z riaditeľne a Draco ma dobehol. Rozprávali sme sa a potom už mám iba tmu." Harry sa usmial a nadýchol sa.

Rozpovedal mi všetko čo sa stalo. Ako ma zasiahla kliatba, ako niekto ublížil Hermione a ako hrad strážia aurori.

"Hm...To je riadne divné." povedala som napokon. "Ale veď kto by mi chcel ublížiť? Určite to musí byť niekto nebezpečný, pretože klaitbu Sectusempra nepozná hoc kto a dostať sa nepozorovane do hradu je tiež poriadne ťažké." Pokračovala som a Harry prikývol. James a Draco tvrdo spali, ale aj tak sme sa snažili šepkať."Áno. No a Dumbledore sa aj pýtal Ginny a Pansy, či niekoho nevideli keď omdleli. Ale ony si tiež nič nepamätajú." Vzdychla som si a poobzerala sa."A prečo ste vlastne tu?" spýtala som sa a ukázala na spiacich chlapcov. Harry sa usmial. "Strážime ťa. No teda hlavne ja, lebo ako vidíš títo dvaja si sem prišli pospať..." "A teba sem kto zavolal." Prerušil ho známy hlas a ja som sa pozrela napravo. Draco si prehrabol vlasy a ja som sa mu zahľadela do tváre. Nevyzeral, že by sa práve zobudil. "Ale veď si spal!" vyhŕkol Harry. "Nie nespal som Potter. Veľmi dobre som počul o čom sa rozprávate a ešte raz sa pýtam, kto ťa sem zavolal." Zmätene som pozrela najprv na Draca a potom na Harryho. Harry sa zahľadel do zeme. Draco sa víťazoslávne uškrnul. "Povie mi niekto čo sa tu deje?" zasyčala som potichu. "Dumbledore povedal mne a Camlessovi, že ak chceme, môžme na teba dávať cez noc pozor. Nebola ani zmienka o Potterovi." Vzdychla som si a pozrela na Harryho, ktorý bol celý červený v tvári. "Harry..." usmiala som sa a on sa na mňa pozrel. "Mám ťa rada, ale nechcem aby si sa kvôli mne dostal do problémov. Choď do izby a pospi si. O mňa sa neboj." Harry neochotne prikývol a postavil sa. Dal sa na odchod, no nezabudol vrhnúť vražedný pohľad na Draca, ktorý mu ho oplatil a potom pozrel na mňa.