Kráčala som po tmavej chodbe a krik v diaľke sa stále približoval. Nevidela som svoje telo, ale jasne som videla tmavý koberec na zemi, obrazy na stenách a dvere s číslami. Ticho preťal ďalší plačúci výkrik. Tentokrát som sa rozbehla a nechala sa unášať intuíciou. Tá ma viedla cez chodby, dole po schodoch, cez recepciu až do strašidelných pivníc. Ostré výkriky boli teraz oveľa hlasnejšie, a určite chlapčenské. Povedomé chlapčenské. Išla som cez zatuchnuté úzke pivničné chodby až k ich najtemnejšej a najtmavšej časti. Predo mnou bol záves a za ním sa jasne mihala nejaká postava. Pomaly so natiahla svoju zrazu viditeľnú ruku a chytila slizký záves. Odhrnula som ho na stranu. Žiadna stojaca postava za ním nebola. Bolo tam iba posteľ, na ktorej bol pripútaný človek. Jeho pokožka bola mastná a špinavá a bledé tričko zakrvavené a spotené. Človek ku mne otočil tvár. Čokoládové oči na mňa prosebne pozerali a z Jamesových úst vyšiel ďalší kvíliaci výkrik.
Z prudkým nadýchnutím som sa zobudila. Bola som celá spotená a zadychčaná. Pozrela som sa hodinky pri telke. Bolo pol jednej ráno. Čo bol dopekla ten sen?! Bol taký živý a...Och nie. James. Rýchlo som sa postavila a na nohy obula tenisky. Cez seba som prehodila prostú mikinu a do ruky vzala prútik. Po tichu som sa vytratila z izby a poobzerala sa po chodbe. Nikde nikto. Zabočila som do prava. Jasne som si pamätala cestu z môjho sna. Nevedela som či to bola pravda, ale nehodlala som riskovať Jamesov život.
"Lumos." zašepkala som a tmavé kúty hotela mi osvietilo svetlo z môjho prútika. Zastavila som pri výťahu a schodoch. Mala som taký pocit, akoby za mnou niekto stál. Rýchlo som sa obzrela, no nikto za mnou nebol. Pokrútila som hlavou a stlačila tlačítko na privolanie výťahu. Ten sa o chvíľu objavil. Vošla som doň a stiskla tlačítko s najmenším číslom.
O chvíľu sa výťah zastavil. Dvere sa s nečujne otvorili a ja som z nich nesmelo vyšla. Predsa len to bol strašidelný hotel, keď bol celý ponorený v tme. A pivnice boli ešte strašidelnejšie. Všade bolo ticho. No aj tak som stále mala pocit, akoby som tam nebola sama a stále som sa obzerala. Prútik som silno stískala v ruke, vždy pripravený ho použiť. Kráčala som chodbami pivnice, až kým som na konci jednej uvidela rovnaký záves ako v sne. Len som nepočula žiadne výkriky. Čo ak bol už mŕtvy? Zrýchlila som krok a nečakala som. Záves som prudko odhrnula a poobzerala sa. Žiadna posteľ tam nebola. Ani James. Spokojne som si vydýchla. Otočila som sa a vykríkla.
Predo mnou stála žena stredného vzrastu. Mala strapaté čierne kučeravé vlasy. Na tvári mala šialený výraz. Oblečené mala dlhé čierne šaty a mierila na mňa prútikom. Jej prítomnosť ma tak vystrašila, že som nestihla zareagovať, keď vykríkla: "Incarcerous!"
Zrazu ma obmotali tesné povrazy. V hlave sa mi objavila spomienka. Toto kúzlo na mňa raz na hodine použil Draco. No ja som sa z neho vedela dostať.
"Lacarnum Inflamare." zašepkala som a povrazy začali horieť. Keď z nich bol len popol, oheň som uhasila mávnutím prútika. Žena predo mnou na mňa neveriacky pozerala a to som využila.
"Expelliarmus!" skríkla som. Ona to ľahko vykryla a začala po mne vrhať kliatby. Všetky som bez problémov odrazila. Pár z nich som jej vrátila, ale ona si s nimi ľahko poradila. No začínala som byť unavená. Musela som sa odtiaľ dostať. Získať náskok.
"Locomotor Wibbly!" zavrčala som a žene predo mnou sa podlomili kolená a ona spadla na zem. Neváhala som a prebehla okolo nej. Ju aj s jej prútikom som tam nechala a bežala naspäť. Nedočkavo som stlačila gombík na výťahu a rýchlo doňho vletela. Stlačila som číslo môjho poschodia a keď sa dvere zavreli. Vydýchla som si.
Čo to bolo dopekla za ženu a čo odo mňa sakra chcela? Bolo leto. A noc. Teda ráno. A bola silná a vrhala po mne samé kliatby. Bola to určite silná čarodejnica. Ale čo by taká odo mňa chcela?!
Z mojich myšlienok o nej ma vyrušilo cinknutie, čo značilo, že som na piatom poschodí. Otvorili sa dvere a predo mnou sa objavila tá istá žena. Vypúlila som na ňu oči.
"Expelliarmus!" vykríkla ona a môj prútik mi vyletel z ruky a pristál v jej natiahnutej. To teda nie.
Schmatla som ju za golier a vtiahla do výťahu. Omylom som stlačila nejaké čísla a dvere výťahu sa zavreli. Mám šancu sa predviesť. Samantha ma totiž to naučila zopár chmatov. Ona má bratov, ktorý ju naučili sa brániť.
Bláznivá žena na mňa zazrela a začala ma škrtiť. Odkopla som ju od seba a zovrela jej ruku. Ona od bolesti vykríkla a pustila môj aj jej prútik, ktoré s buchotom dopadli na podlahu. Tá žena vytiahla spoza chrbta dýku a zahnala sa ňou po mne. Ostrá čepeľ sa mi obtrela o rameno. Zasyčala som od bolesti, no nevzdávala sa. Keď na mňa znova zaútočila, uhla som sa sotila ju. Hlavou narazila do steny a zviezla sa na zem. Vyzerala, že omdlela, no nie na dlho. Zohla som sa k nej a vzala do ruky môj aj jej prútik. Potom som opatrne chytila aj jej dýku a dôkladne si ju obzrela. Bola krátka, ale za to ostrá. Na jej čepeli boli nejaké divné čiary. Na rukoväti bol znak smrtky. Takže smrťožrútka.
Vtedy mi niekto podkopol nohy a ja som spadla na zem. Smrťožrútka sa postavila a vytrhla mi z ruky svoju dýku a prútik.
"Vstáva! Bojuj!" zakričala na mňa. Postavila som sa a tasila prútik. Dvere na výťahu sa práve otvorili a ja aj ona sme vyšli. Ona hneď začala vrhať kúzla, no ja tiež. Pár krát ma aj zasiahla, no ona mala tiež problémy sa udržať na nohách. No nedokázala som sa ubrániť proti nejakému kúzlu, ktoré ma odhodilo na koniec chodby a ja som narazila do skleneného obrazu na stene. Zviezla som sa na zem a na mňa dopadlo ostré sklo. Cítila som ako sa mi zapichlo do ramena a nohy. Nedokázala som sa postaviť. Videla som ako sa tmavá postava ženy blíži ku mne.
"Ajajaj. Ublížila som silnej Nile Thomasovej? Alebo mám povedať Nile Lestrangeovej?" začala sa šialene smiať. O čom to dopekla rozpráva?
"Snívala som o tom ako ťa sama zabijem. A teraz je výborná príležitosť zlatíčko. Avada-" začala no niekto ju prerušil.
"Ani hnúť!" vykríkol niekto. Videla som, alebo počula, ako žena odletela a narazila do nejakej poličky. Postava, ktorá na ňu zaútočila, pribehla ku mne a zdvihla ma na ruky. Pozrela som svojmu záchrancovi do tváre a usmiala sa.
"James." zašepkala som. James sa na mňa pozrel a sladko sa usmial.
"Už si v poriadku." Práve vtedy som omdlela.
YOU ARE READING
Poznaj Nepriateľa
Teen Fiction"Páči sa ti na čo sa pozeráš?" zasmial sa a ja som prevrátila očami. Odokryla som perinu a ľahla som si na postel. Draco si ľahol vedľa mňa a zhasol lampu. Už som sa mu chystala dať dobrú noc, keď sa ku mne otočil a začal ma bozkávať. "Necheš ísť sp...
