Poznaj Nepriateľa

38.Aj tak je všetko nanič

Kráčala som po chodbe, keď ma zrazu niekto chytil za zápastie a zatiahol do jednej prázdnej učebne. Ani som nestihla vykríknuť, a ten niekto ma surovo pobozkal. Ja som ho od seba silno odsotila, až sa zatackal.

"Draco! Čo to dopekla robíš?!"zasyčala som a prekrížila si ruky na prsiach. "Len som ťa chcel prekvapiť." zaškeril sa Draco a znova sa ku mne priblížil. Ja som o jeden krok ustúpila dozadu a pozrela sa do zeme. "Čo sa deje?" zavrčal Draco nespokojne. "Myslím, že by sme si mali dať pauzu." vyhŕkla som a svoj pohľad som odhodlane presunula zo zeme na Draca. "Podvádzaš ma s Camlessom, však?" odfrkol si Draco. "Nie." povedala som a nespúšťala som z neho pohľad. "Len si myslím, že by sme mali nachvíľku myslieť na niečo iné." zašepkala som. 

Draco chvíľu stál na mieste a potom ráznym krokom vyšiel z učebne. "To na to nič nepovieš?" zakričala som naňho a išla som za ním. "Draco!" "Čo ti mám na to povedať?! Ja ťa milujem Nila! Robil som pre teba všetko..." "Vôbec si ku mne nebol úprimný. Stále si mi niečo tajil a a a proste ja už ti nemôžem veriť." habkala som a stále som za ním kráčala. "Fajn rob ako chceš, ale nečakaj, že sa k sebe vrátime." hovoril Draco a nezastavoval sa. "Ako to myslíš?" zastavila som sa. On sa zastavil tiež a otočil sa. "Je úplný koniec. Nechcem ťa vidieť ani počuť. Si pre mňa mŕtva." zasyčal mi do očí a odišiel.

odporúčam si pustiť pesničku Love Lost - Piano version (alebo nejakú inú smutnú)

Ja som zostala stáť a pozerať sa pred seba. Začala som čoraz trhanejšie dýchať a jedna slza mi stiekla po líci. O chvíľu na to prišli aj ďalšie a z očí sa mi valili prúdy teplých a slaných sĺz. Rukou som si prehrabla vlasy a druhou som si zakryla ústa, tak aby nikto nepočul že plačem. 

Pomaly som sa zviezla na zem a nechala sa dusiť plačom. Nikdy som si nemyslela, že kvôli chlapcovi sa budem takto trápiť. Myslela som si, že som s Dracom skončila. Chcela som si s ním dať len pauzu, kým sa veci nevyriešia. Nemyslela som, že sa so mnou rozíde. Bože som taká hlúpa. Prečo musí byť všetko také ťažké?! Život. Láska. Priateľstvo. Všetko. Nič nie je dokonalé a ani nebude. Draco zabije Dumbledora. Bellatrix zabije mňa. Voldemort zabije Harryho. Nakoniec budú aj tak všetci mŕtvy. Tak prečo to neskončiť už teraz? Ozval sa môj vnútorný hlas. Ale vážne prečo nie?  Aj tak raz zomriem tak prečo nie teraz. Aj tak je všetko nanič.

S veľkou námahou som sa zdvihla na nohy a utrela si slzy, aby nikto nič nepodozrieval. Rýchlym krokom som sa pobrala von z Rokfortu. Ovalil ma studený vzduch a ja som si pritisla ruky na svoje obnažené ramená. Zamierila som k Zakázanému lesu a stále som sa pozerala či ma niekto nesleduje.

V lese som našla veľké jazero, ktoré aj napriek zime nebolo zamrznuté. Letmo som doňho strčila končeky prstov a pri pocite ľadovej vody na pokožke som sa striasla. Nemala by som to ešte prehodnotiť? Spýtala som sa sama seba. Urob to. Budeš to mať za sebou. Nebudeš sa musieť pozerať na to, ako zomierajú tvoji priatelia. Priatelia. Naozaj ich ešte mám? Sam ma podviedla. Draco tiež. A kto vie ešte kto. Je tu stále predsa James a Harry a Hermiona a Kyla a ešte niekto. 

No nechcem ich trápiť mojimi problémami. Keď zomriem, všetko bude ľahšie. Bellatrix dá pokoj mne aj mojim kamarátom. No a moji priatelia sa budú môcť sústrediť na dôležitejšie veci než na mňa. Musím to spraviť.

Pomaly som si vyzliekla tričko a nohavice. Stála som uprostred lesa iba v spodnom prádle a bosá. Podišla som na kraj jazera a malými krôčikmi som doňho začala kráčať. Celá som sa od zimy triasla a začínala som prudko dýchať. Čím ďalej vo vode som bola, tým viac som si bola istá tým čo chcem urobiť. 

"Nila!" zakričal niekto, keď mi už bola voda po hrudník. Otočila som sa a na kraji jazera stál vystrašený James. "Nila prosím vráť sa!" prosíkal ma a do očí sa mu pomaličky hrnuli slzy. "Prečo James. Takto to bude lepšie..." odvetila som ľadovo. Na tvár som si nasadila ľadovú masku ako kedysi a nehodlala som sa poddať žiadnym pocitom. "Nila nemôžeš to urobiť." krútil James hlavou. "Nemôžeš svoje problémy len tak zahodiť. Oni sa nevyrieša. Musíme im čeliť tvárou v tvár. Nemôžeš nechať Bellatrix vyhrať. Nemôžeš nechať Draca aby zabil Dumbledora. Nemôžeš nechať Voldemorta aby zabil Harryho." hovoril James a nespúšťal zo mňa pohľad. "To ty si ten človek ktorý dokáže všetko vyriešiť. To ty si ten človek ktorý rozjasňuje životy druhých. Hermionin. Kylin. Harryho. Albusov. Ginnyn. Ronov. Môj" povedal James nežne. "Nemusíš to robiť. Prosím Nila." James sa na mňa pozeral s nežným a starostlivým pohľadom a moja ľadová maska sa začala roztápať. Urob to, inak ťa presvedčí o opaku. Sprav to. Prikázal mi môj vnútorný hlas. 

"Prepáč James." zašepkala som a ponorila som sa.