Poznaj Nepriateľa

42.Je pre mňa mŕtvy

V jeden večer som kráčala z večere do klubovne. Vonku už bola tma, ale jasne som videla na oblohe tmavé mraky a počula som hrmenie. 

Schyľovalo sa k búrke a ja som mala ani neviem prečo zlý pocit. Ako by sa malo niečo príšerné stať. Si zase paranodiná. Ozval sa môj vnútorný hlas a ja som zahnala zlé myšlienky preč a prešla som cez obraz do chrabromilskej klubovne. 

Na sedačke pri krbe sedel James, Jordan a Seamous a hrali nejaké divné karty. Ja som k nim podišla a James mi hneď uvolnil miesto vedľa seba, kde som sa pokúsila pohodlne usadiť, no moja nervozita bola obrovská. 

James si to asi všimol, lebo sa na mňa ototčil so skľúčeným výrazom v tvári a potichu sa spýtal: "Čo sa deje?" "Neviem. Mám taký pocit akoby sa malo niečo zlé stať." pokrčila som ramenami. "Je to asi len pocit." povedal James a nežne sa na mňa usmia, čo ma aj tak neupokoilo a keďže som od nervozity nemohla obsedieť, postavila som sa a zamierila som preč, s Jamesom samozrejme v pätách. 

"Nila upokoj sa nič sa nestane." hovoril James, keď som vyšla z klubovne a on kráčal za mnou. "James potrebujem byť chvílu sama." povedala som nahnevane. "Ako chceš." povedal podráždene a ďalej som ho už za sebou nepočula kráčať. 

Po pár minútach chodenia som sa dostala zase do temných kútov Rokfortu a počula som niekoho kráčať. Rýchlo som sa schovala za roh a čakala som kým kroky utíchnu. 

"Draco stoj." počula som. Niečo potom narazilo do steny a bolo ticho. "Musíme ísť." zasyčala Samantha, ktorú som podľa hlasu spoznala. "Nemáme veľa času." povedala a potom sa zase ozvali kroky. No dopekla. Ihneď mi došlo čo sa malo diať. Chceli zabiť Dumbledora. Musela som nájsť Harryho.

Bežala som naspäť do klubovne a rovno som prebehla po schodoch do chlapčenských izieb a vletela som do Jamesovej izby. On ležal na posteli a s prútikom v ruke a nad ním niečo levitovalo, no ako som prišla, predmet mu spadol na hlavu. 

"Nila?" spýtal sa zmätene. Ja som nič nepovedala a len som sa začala hrabať v jeho veciach. "Hľadáš niečo?" "Záškodnícka mapa. Kde je." vyhŕkla som. On vybral kus pergamenu spod jeho vankúša a podal mi ho. Ja som mu mapu vytrhla z ruky a poklepkala som po nej prútikom. 

Zašepkala som slová ktoré som mala povedať a vyhľadala som Harryho meno. Bolo pri Dumbledorovom a obaja boli na astronomickej veži, kde som okamžite zamierila. Utekala som tak rýchlo, až mi dochádzal dych a prišla som tam o pár minút. 

Počula som nejaké hlasy, a tak som spomalila. Na astronomickej veži som jasne videla stáť Dumbledora. On ma zaregistroval, ale nedal to na sebe znať. Myslela som, že je tam s Harrym a chcela som za nimi ísť, no niekto ma zadržal a dal mi ruku na ústa. Ja som sa rýchlo otočila a uvidela som Harryho. Zmätene som sa naňho pozerala a on dal pomaly ruku dole a ukazovák si priložil k perám a ja som pochopila, že mám byť potichu.

"Odpusť mi Draco." povedal Dumbledore a ja som si rukou zakryla ústa. Dumbledore potom niečo povedal a Draco vyhŕkol: "On mi verí. To ja som bol vybraný." Pozrela som sa nahor a cez dosky nado mnou som videla ako Draco vystrel ruku a vyhrnul si rukáv. Bol tiež jeden zo smrťožrútov. "Tak to pre teba spravím ľahšie." povedal pokojne Dumbledore a Draco vykríkol: "Expelliarmus!" Dumbledorov prútik odletel a Draco naňho mieril svojim. 

"Veľmi dobre, veľmi dobre." pochválil ho Dumbledore, no ja som sa stále pozerala na Draca. Nevyzeral, že by ho chcel zabiť. Bol vystrašený. Počula som ako sa otvorili dvere a Dumbeldore niečo povedal Dracovi. "Ako?" sýtal sa Dumbledore. "Miznúca skriňa v Tajnej miestnosti. Opravil som ju." povedal Draco hrdo. "Nechaj ma hádať. Má sestru. Dvojičku." "U Borgina a Burksa. Tvoria prostriedok na cestovanie."  "Geniálne." povedal Dumbledore. "Draco. Pred pár rokmi som poznal chlapca, ktorý robil samé zlé rozhodnutia. Prosím nechaj ma aby som ti pomohol." "Nechcem vašu pomoc. Vy to nechápete? Musím vás zabiť. Inak zabije on mňa." povedal Draco a v jeho hlase bola počuť ľútosť a aj z diaľky som videla, že nemá ďaleko od toho aby sa rozplakal.

Práve vtedy som započula kroky na schodch neďaleko od nás a s Harrym sme začali cúvať dozadu aby nás nevideli. "Pozrime sa čo tu máme." povedala Bellatrix. "Výborne Draco." podišla k nemu a pobozkala ho na líce. "Dobrý večer Bellatrix." pozdravil ju Dumbledore. 

Oni dvaja si prehodili pár slov, ktoré som dobre nezachytila a ja s Harrym sme sa stále pod nimi posúvali tak aby nás nevideli.

"Urob to." zasyčala Bellatrix na Draca, no mala som taký pocit, že on skláňa prútik. Smrťožrúti sa začali o niečom rozprávať a niečo sa pohlo vedľa mňa a Harryho a ja som sa rýchlo otočila. Stál tam Snape a mieril na Harryho prútikom. Keď uvidel mňa, v tvári som mu uvidela strach. Snape si priložil prst na pery a sklonil prútik. 

"Draco teraz!" skŕikla netrpezlivo Bellatrix a ja som sa pozrela nad seba. Draco sa celý triasol keď vtom k nim podišiel Snape. "Nie." povedal pokojne a všetci upreli pohľad nanňho. Ja som spravila pár krokov tak aby som bola tesne pod Dumbeldorom. On mi venoval jediný pohľad, ktorý hovoril že ma má rád a ja som vedela že je koniec. "Severus. Prosím" oslovil môjho otca. "Avada Kedavra." povedal treteľne Snape a ja som bolestivo vykríkla.

Harry ku mne hneď priskočil a zakryl mi rukou ústa, no všetci vedeli že sme tam. Začali sme rýchlo cúvať a ja som videla ako Dumbeldore padá a Bellatrix dáva znamenie Voldemortovi. 

Smrťožrúti vrátane Draca začali odchádzať z astronomickej veže a ja a Harrym sme ich nasledovali cez školu až von k Hagridovcej chatke. 

"Hagrid! Haló!" kričala Bellatrix a pri tom sa smiala ako šialená. "Ako si mohol! On ti veril!" zakričal Harry na Snapa a všetci sa zastavili a otočili. Bellatrix jediným švihom podpálila Hagridovu chatku a neprestávala sa smiať, no ja som sa len pozerala na svojho otca. 

Ako to mohol urobiť? On sa pozeral na mňa a jeho tvár vravela prepáč, no ja som mu nemohla odpustiť. Harry začal na Snapa vysielať zaklínadlá, ktoré on vždy odrazil. Ja som začala kráčať k Snapovi, no Bellatrix na mňa vyslala kúzlo, ktoré ma odhodili dozadu a keď som sa postavila už boli všetci preč. A zostala po nich iba skáza.

"Čo sa deje?" "Čo to bolo za hluk?" "Sú všetci v poriadku?" "Kde je Anna?" "Prečo je taká tmavá obloha?" 

V chrabromilskej klubovni sa všetci prekrikovali. Bol tam čistý zmätok. Keď sme tam s Harrym vošli ihneď k nám pribehla Hermiona. "Čo sa stalo? Harry? Nila?" oslovila nás, no ja som ju ignorovala a prešla som okolo nej. "Harry hovor!" počula som ako prikazuje Harrymu a ja som chcela ísť do svojej izby, no niekto ma jemne chytil za zápästie a otočil.

 Bol to James a na tvári mal spýtavý výraz. "Je mŕtvy." povedala som a snažila som sa ovládať, aby som sa nerozplakala. "Kto?" spýtal sa nechápavo James. "Dumbledore. Môj vlastný otec ho zabil." zasyčala som a smútok ma premkol a ja som sa rozplakala. James si ma k sebe pritiahol a silno ma objal. "Neznášam ho!" hovorila som cez plač a James ma hladil po chrbte. 

Nechápala som ako ho Snape mohol zabiť. Boli to priatelia. A Snape vedel aká som si blízka s Dumbledorom. Veď on mi bol ako môj otec, ktorého úlohu mal plniť Snape, no namiesto toho bol zaneprázdnený pomáhaním Voldemortovi so zabíjaním nevinných ľudí.

"Už nikdy ho nechcem vidieť. Je pre mňa mŕtvy." zašepkala som a James ma ešte silnejšie objal.