12.Nikdy som pri nej nebol tak blízko...

58 4 0
                                    

James:

Ráno som sa zobudil na bolesť ruky. Otvoril som oči a jemne pohol ramenom. Hneď mi ním prebehla bolesť. Veď aj nie, keď som celú noc spal na nepohodlnej stoličke v nemocničnom krídle.

Včera ma totiž to požiadal Dumbledore, aby som cez noc dával pozor na Nilu. Po tom útoku bolo všetko možné. Neváhal som a povedal riaditeľovi, že určite budem cez noc s ňou. Cítil som sa špeciálny, že vybral mňa, a nie Pottera alebo Malfoya. To ja som bol ten vyvolený, čo s ňou mohol stráviť noc, aj keď bez dotykov.

No môj pocit špeciálnosti vyprchal, ako som vošiel večer do nemocničného krídla. Pri Nile bola stolička. Sedel na nej Malfoy a niečo čítal. Prisadol som si k nemu a on mi kývol na pozdrav. Chvíľu sme sa rozprávali a potom sme obaja zaspali.

Teraz bola jeho stolička prázdna a tak isto aj druhá vedľa mňa. To bol asi Potter. V noci sa mi zdalo, že niekto sem vošiel, ale bol som moc unavený to riešiť. No ale kam sa podel Malfoy? Pozrel som sa na Nilu, či je v poriadku, a to čo som uvidel ma úplne vyviedlo z rovnováhy. Keby že som nesedel, normálne by som spadol na zem, no pevná stolička ma udržala.

Vedľa Nily ležal Malfoy a tuho ju objímal. Ona sa aj v spánku krásne usmievala. A vtedy mi to doplo. Oni spolu chodili. Oni. Veď sa k sebe vôbec nehodili. Nie. Ona by si s ním nezačala. Ten idiot jej určite podstrčil nápoj lásky. A ako s ním dopekla mohla byť?! Veď je smrťožrút a každý víkend má posedenia s Voldemortom. Je zlý a krutý. A čo ak má na svedomí to, že ublížili Nile. Čo ak to bol on! Veď bol s ňou jediný...

Alebo ju naozaj miloval a ona jeho a boli spolu šťastný a mali sa radi. Ale dúfal som, že to bola prvá možnosť. Nezniesol som pocit, že sa jej dotýka ten idiot. A nezniesol som ani pohľad na tých dvoch vedľa seba.

"Ehm ehm." odkašľal som si nakoniec. Nila sa pohla a otvorila oči. Pomaly sa posadila a poobzerala. Jej pohľad sa stretol s tým mojím. No jej bol rozospatý a šťastný, a ten môj nahnevaný a znechutený. Nila prevrátila oči a pohladila Malfoya na líci. Niečo mu zašepkala a on otvoril oči tiež. Zaťal som päste a skoro som sa dogrcal. Malfoy na mňa pozrel a spokojne sa uškrnul. Ešte viac som sa zamračil.

"Á slečna Thomasová už ste hore." Započul som Pomfreyovej hlas. Videl som ako Malfoy a Nila stuhli a on sa rýchlo postavil a sadol vedľa mňa na stoličku. Upravil si kravatu na košeli a prehrabol tie jeho nagelované vlasy. To už bola pri nás Pomfreyová s obrovským úsmevom na tvári. "Ako sa cítite drahá?" spýtala sa ustarostene a pozrela na Nilu. Ona si prehrabla vlasy a usmiala sa. "Veľmi dobre." Pomfreyová si vydýchla a začala jej niečo hovoriť. Ja som sledoval len Nilu. Bol krásna aj hneď po zobudení. Vlasy mala rozpustené a strapaté. Na sebe mala voľné tričko a nohavice. Bola nádherná. "Páni myslím, že vaše služby už nie sú potrebné. Na vyučovanie." zavelila Pomfreyová a tým ma aj vrátila do reality. Neochotne som sa zdvihol a zamieril von z nemocničného krídla. Videl som ako sa Malfoy usmieva. Prevrátil som očami a zrýchlil krok. Nestrávim s ním ani sekundu v jednej miestnosti. Od teraz nie.





Kráčal som do chrabromilskej klubovne, aby som sa dal do poriadku a vzal si tašku na vyučovanie, aj keď som v nej skoro nič nemal, ale tak snaha sa cení. No po ceste som do niekoho omylom vrazil. "Prepáč!" "Ježiš sorry." Zamrmlali sme obaja naraz. Usmial som sa na toho, do koho som narazil. Bola to Samantha. Odvtedy, čo som s ňou spal, a čo sme sa dohodli, že spolu budeme akože chodiť, aby sme naštvali Nilu, sme sa poriadne nevideli. "Ahoj James." povedala veselo. "Čau Sam. Počuj, musíme sa porozprávať." Ona prikývla a poobzerala sa. Na chodbe nikto nebol a ona my kývla, aby som začal. "Vážne som si tú noc s tebou užil, ale asi s tebou nechcem chodiť, ani akože. Myslím, že s Nilou som už celkom v pohode." povedal som nervózne. Na moje počudovanie sa jej úsmev zväčšil. "James to by bolo super!" Prekvapene som na ňu pozrel a ona pokračovala: "Neber si to zle, no len ja niekoho mám a povedala som Nile, že to s tebou skončím. Tak dúfam, že sme v pohode. A že sme stále kamoši." Vydýchol som si a potom prikývol. "Áno jasné, že sme." Samantha sa usmiala  a potom odišla. Neviem prečo, ale zrazu som sa cítil od dosť ľahší.

Poznaj NepriateľaDonde viven las historias. Descúbrelo ahora