18.Milujem ťa

70 3 0
                                    


James ma na svojich rukách odniesol až do jeho izby. Celý ten čas som nevnímala. Zobudila som sa až keď zabuchol dvere izby a zasvietil. Ostré svetlo si našlo cestu pod moje zavreté viečka a tak som sa ich prinútla otvoriť. Zmätene som sa rozhliadla po izbe. Bol tam totálny bordel. Po zemi boli pohádzané kufre a z nich vytŕčalo oblečenie. To bolo aj na oboch posteliach a na jednej z nich sedel chlapec s ospalou tvárou a pozeral sa na nás.

"James? Nila?" spýtal sa Albus nechápavo a prezrel si nás od hlavy po päty. Potom upriamil svoj pohľad na moje zakrvavené tričko a kraťasy. Rýchlo sa postavil a pribehol k nám.

"Albus , pomôž mi..." povedal James. Albus rýchlo odhodil oblečenie z Jameosvej postele a a pomohol mu, aby ma na ňu opatrne položil. Cítila som, ako mi james vyhrnul rukáv trička a priložil koniec prútika na moje zranené rameno. Zasyčala som od bolesti.

"Trochu to teraz zabolí." zašepkal James. Zadýchane som prikývla. Albus si zatiaľ sadol vedľa mňa na posteli a pozrel sa na Jamesa.

"Vieš čo robíš?" spýtal sa ho s obavou v hlase. James naňho zamračene pozrel, ale presvedčivo prikývol. Nadýchol sa a potichu povedal: "Vulnera Sanatur." Z jeho prútika vytrisklo oslnivé svetlo a bolesť v mojom ramene sa oveľa zvýšila. Schmatla som Albusovu ruku a silno ju stiskla. Albus mi stisk opätoval a vysrašene pozrel na Jamesa, ktorý stále opakoval kúzlo.

"James to stačí, už je to v poriadku!" prosila som ho. Tá bolesť bola príšerná. Cítila som sa, ako keby mi sto ôs zapichlo svoje žihadlo do zraneného ramena.

"Ešte nie." zavelil James. Z mojich očí vytriskli slzy a už som to nevydržala. Vykríkla som. Práve vtedy bolesť prestala a James odklonil prútik. Vydýchla som si a pozrela na rameno. Rana po bodnutí dýkou bola preč a takisto aj krv okolo nej. No potom mi pohľad skĺzol nižšie na ruku a nohu, kde bolo zapichnuté sklo.

"Nila, musím ošetriť aj tieto rany." povedal neochotne James a ukázal na sklo. Pokrútila som hlavou.

"Nie kúzlom." Albus a James na mňa zmätene pozreli. "Albus v kúpeľni pri zrkadle by mala byť lekárnička. Prines z nej obväz a dezinfekciou." povedala som a prosebne pozrela na vystrašeného Albusa. On nesmelo prikývol a vbehol do kúpeľne. O chvíľu sa vrátil aj s tým, o čo som ho žiadala. James si zatiaľ sadol z druhej strany vedľa mňa a iba na mňa so strachom v očiach pozeral. Usmiala som sa naňho a on sa trochu uvoľnil a úsmev mi opätoval.

Pomaly som si vybrala sklo najprv z ruky a potom z nohy a obe kúsky som položila na stolík pri posteli. Následne som vzala dezinfekciu. Potrela som si ňou obe rany a zasyčala som od bolesti. Albus aj James ku mne rýchlo natiahli ruky a ja som sa zasmiala.

"Som v pohode." upokojila som ich a ruku aj nohu si obviazala bielym obväzom. Chcela som sa postaviť a vyhodiť sklo do koša, no James ma predbehol a spravil to za mňa. Potom sa vrátil na posteľ a naspäť si sadol. Obaja sme pozreli na Albusa a on sa konečne spýtal to čo sa chcel už hneď na začiatku.

"Čo sa dopekla stalo?!" vyhŕkol a nadvihol obočie. A tak som jemu aj Jamesovi vyrozpŕavala príbeh o mojom sne a o strašidelnej žene a o tom, ako ma nazvala Lestrangeovou. A potom James dodal, že počul buchot a krik, a prišiel práve včas a zachránil ma. Albus celý čas iba prikyvoval, no potom sa spýtal: "Prečo by ťa volala Lestrangeová? A kto to vlastne bol?" Pokrčila som ramenami.

"Netuším. Mala tmavé kučeravé vlasy a šialený výraz. A mala takú dýku, na ktorej bola smrtka, takže..."

"Smrťožŕutka." prerušil ma James. Prikývla som a vzdychla si. "Ale nevieme aká."

"Bellatrix Lestrangeová" povedal isto James.

"Lesrangeová? Ale tak ma nazvala."

"Áno. A určite má niečo aj s tým útokom na Rokforte." povedal Albus a ja som neochotne prikývla. Potom som sa postavila a James aj jeho brat vyskočili na nohy tiež. Spýtavo som sa na nich pozrela.

"Kam si myslíš že ideš?" spýtal sa ma podráždene James. Založila som si ruky na hrudi a zasmiala sa.

"Do izby. Spať." odvetila som a chcela som odísť no James sa postavil predo mňa. Zazrela som naňho a nadvihla obočie.

"Budeš spať tu. Bellatrix tu ešte stále môže byť a ja nechcem aby si bola do rána mŕtva." prikázal mi nahnevane James a obišiel ma. Pozrela som sa nechápavo na Albusa a on len pobavene nadvihol pleciami a odišiel naspäť do svojej postele. Otočila som sa a pozrela na Jamesa, ktorý si ľahol na svoju posteľ a s úškrnom na tvári potľapkal na miesto vedľa seba. Prevrátila som očami a ľahla si vedľa neho, ale tak, aby sme sa vôbec nedotýkali. No ten narcis nás prikyl perinou a aj tak ma objímul rukou, ktorú som zo seba rýchlo striasla.

"Mala by si mi poďakovať. Zachránil som ti život." počula som, ako James povedal. Otočila som sa na druhý bok a pozrela mu do očí. Vzdychla som si a poďakovala mu. On sa usmial a odvetil: "Nemáš zač." znova som sa od neho odvrátila a zavrela oči.

No po chvíli som cítila teplo na chrbte a niekoho za mnou. James sa ku mne trocha pritúlil, no nie moc. Pomaly ma objímul svojou rukou a pritiahol sa ešte viac, až som cítila jeho vypracovanú hruď na svojom chrbte. Prudko som sa nadýchla, no snažila sa upokojiť. Jemne som sa odtiahla od Jamesa.

"James ty vieš že som s Dracom." James sa nadvihol na lakti tak aby mi videl do tváre.

"Bellatrix je Dracova teta a sú si dosť blízky. Čo ak Draco vedel o tomto všetkom? A čo ak si naozaj Lesrangeová? Si potom jeho rodina." povedal James a cítila som jeho pohľad na mojej tvári. Prehodnotila som čo povedal. Mohla to byť pravda, ale Draco by mi o tom určite povedal.

"Draco by mi o tom povedal."

"Naozaj? Ako dobre ho poznáš? Ja s ním chodím do školy už šesť rokov, Nila. Je to zradca." Teraz som sa už otočila a pozrela do Jameosvej tváre. Jeho výraz bol celkom presvedčivý, ale nechcela som veriť, že by bol draco takíto.

"To nie je pravda. Draco ma miluje a..."

"Povedal ti to niekedy? Že ťa miluje?" spýtal sa James a ja som sa od neho odvrátila. Pokúsila som sa v spomienkach s Dracom nájsť jednu, v ktorej by mi povedal, že ma miluje. No žiadnu som nenašla. Jedna slza si našla cestu z môjho oka, a stiekla dole po mojom líci. Na ňom som zrazu zacítila Jamesovu ruku, ako ju starostlivo zotiera. Pozrela som naňho a videla som, ako sa približuje. Nič som nespravila, iba naňho pozerala. Keď bol už tak blízko, že som cítila jeho teplý dych na tvári, môj pohľad nečakane skĺzol na jeho pery a keď som sa mu pozrela naspäť do očí, letmo ma pobozkal na ústa. Bol to letmý, ale zato krásny bozk. Bol taký jemný a láskyplný. Nie ako s Dracom. Jeho bozky boli láskyplné a milujúce, ale zdali sa mi vždy dravé.

Keď James videl, že som sa neodtiahla, prehĺbil bozk a jeho dlaň bola na mojom líci. Bozk som mu opätovala a všetko zmizlo. Vnímala som iba jeho. Svoje ruky som dala za jeho krk a on nás pretočil tak, aby bol on nado mnou. Bozkávanie s ním trvalo večnosť. Nádhernú večnosť. No keď sa presunul z mojich úst na môj krk, uvedomila som si, čo robím.

"James." zašepkala som a jeho tvár sa objavila pri mojej. Z môjho pohľadu pochopil, o čo ide a chápavo prikývol. Ľahol si vedľa mňa a otočil sa tak, aby na mňa videl. Ja som si ľahla na druhý bok, a zakryla som svoju červenú tvár. James ma znovu objímul svojou rukou.

"Dobrú noc." zašepkal.

"Dobrú noc." odvetila som a usmiala sa. Moje viečka vtedy oťaželi a zatvorili sa. Už som len počula Jamesove tiché: "Milujem ťa."


Poznaj NepriateľaDonde viven las historias. Descúbrelo ahora