Od môjho stretnutia s Dumbledorom, kedy som z jeho kancelárie priam vybehla, ubehli dva týždne. S Hermionou sme sa moc o mojich rodičoch a smrťožrútoch a smrti Dumbledora nerozprávali.
Najprv som to totiž to chcela povedať Jamesovi, s ktorým som sa stále nerozprávala. Samanthe a Dracovi som sa snažila vyhýbať, no nebolo to ľahké. Samantha bola predsa len moja spolubývajúca a bolo ťažké sa jej vyhnúť, no a Draco bol stále môj frajer, no moja láska k nemu už nebola taká silná ako kedysi. Tá sa teraz zväčšovala, ani neviem prečo, k Jameosvi.
Práve som vychádzala z klubovne a zamierila som von z Rokfortu, pretože bol zápas metlobalu. Hrali sme my proti slizolinu. Na to, že už bol Január, vonku svietilo slnko a sneh už sa pomaly roztápal, takže bolo na metlobal skvelé počasie. Keď som dorazila do chrabromilského stanu na ihrisku, ostatní tam už boli. Ja som podišla k Ginny a dala sa s ňou do rozhovoru o našej taktike, ako poraziť slizolinčanov.
"Takže decká!" zvolal Harry a my všetci sme k nemu podišli. "Na tréningoch ste boli skvelí, takže dúfam, že takí budete aj dnes. My ich porazíme." povedal povzbudivo a my sme mu zatlieskali. Potom sme sa vybrali do stredu ihriska. Kde si Harry podal ruku s kapitánom slizolinu, no a potom sa začala hra.
Najprv mali loptu slizolinčania, ktorí boli mimochodom celkom silní a agresívni, no a ihneď skórovali aspoň 4 góly, čiže vyhrávali o 40 bodov. Potom dostala loptu Ginny a blížila sa k bránkam, no cestu jej skrížili všetci traja triafači, druhého tímu a ešte na ňu letela dorážačka.
"Ginny pusti ju!" vykríkla som na ňu a ona prehadzovačku pustila. Slizolinskí triafači sa po nej okamžite vrhli, no vtedy sa tam objavil James a uchmatol im ju rovno pred očami. Hodil mi ju a ja som strelila náš prvý gól. Bola som na seba hrdá, ak mám byť úprimná.
Takto išla hra asi 15 minút. Slizolin vyhrával 80 ku 70, a nám teda chýbal jeden gól do remízy. Ronovi to dnes išlo výborne a väčšinu striel na naše obruče chytil. Naši odrážači, Sam a Jimmie boli skvelí. Sem tam si cez hru tľapli rukami alebo vymenili vtipné poznámky. Sam jedenkrát odpálila dorážačku tak silno a presne, že lopta preletela iba pár milimetrov okolo slizolinčanovej hlavy a on pustil prehadzovačku, ktorá mi padla presne do rúk a ja som skórovala gólom.
Práve mal loptu jeden slizolinčan a nebezpečnou rýchlosťou sa blížil ku Ginny. Na mňa práve letela dorážačka, ktorej som sa perfektne vyhla a letela som na pomoc Ginny. Zboku som narazila do slizolinčana, ktorému spadla prehadzovačka, ktorú som nahrala Ginny. Ona preletela asi pár metrov a loptu nahrala Jamesovi, ktorý bol pri slizolinksých obručiach, a práve išiel skórovať gól. No zrazu sa pri ňom vynoril slizolinčan a vrazil doňho takou silou, že James síce hodil loptu a dal gól, no slizolinčan ho odsotil k obručiam, o ktoré sa James silno narazil a padal k zemi. Jimmie bol našťastie pri ňom dosť blízko na to, aby ho stihol zachytiť, a tak znížiť silu jeho pádu.
Ja som k nim rýchlo priletela a zoskočila z metly. Chytila som Jamesa za hlavu a na ruke sa mi objavila červená šmuha. Krvácal. A mal zavreté oči. A nedvíhala sa mu hruď. "James. James!" skríkla som. "Jimmie bež po pomoc." zavrčala som a Jimmie sa postavil a bežal po profesorov. "James prosím otvor oči." prosíkala som ho a po lícach mi stekali slzy. "James dopekla ty nesmieš zomrieť!" povedala som cez plač.
Priložila som mu svoje ruky na jeho ranu na hlave, tak aby som mu ešte viac neublížila, a zavrela som oči. Niečo nezmyselné som si začala mrmlala a stále som mu ruky pritláčala na hlavu a predstavovala si teplo, ktoré prúdi mojím telom, tak ako mi to vravela Eleanora.
No zrazu sa James prudko nadýchol a ja som otvorila oči. "James." vydýchla som šťastne a on sa na mňa pozrel. "Pán Camless!" zakričala profesorka Hochová a pribehla k nám, s Hagridom v pätách. On zobral Jamesa na ruky a zamieril s ním do nemocničného krídla. Ja som na nich dlho pozerala a snažila sa spracovať to, čo som práve urobila. Neverila som tomu. Ja som ho vyliečila mojimi rukami. Zachránila som mu život.
"James?" zašepkala som, keď som sa v noci vykradla z izby a po špičkách som prešla cez hrad až do nemocničného krídla. "Lumos." vytiahla som prútik, ktorý mi osvetlil miestnosť.
V nemocničnom krídle boli všetky postele prázdne, až na jednu na konci. Podišla som k nej a v človeku na posteli som ihneď spoznala Jamesa. Vyzeral, že spí, a tak som sa snažila byť čo najviac potichu.
Prútik som si prechytila do ľavej ruky a pravou som mu odhrnula vlasy na temene hlavy. Nemal tam žiadnu ranu, ani jazvu, ani obväz. Nič. "Takže sa mi to naozaj podarilo." "A čo?" spýtal sa James a ja som od strachu odskočila od postele.
On sa zasmial a ja som si prekrížila ruky na hrudi. "Ha ha ha, moc vtipné." povedala som a prevrátila som očami. "Prečo si tu?" spýtal sa James, teraz už vážne. "No určite nie kvôli tomu aby si sa mi pozrela na hlavu." povedal sarkasticky, keď som na jeho otázku neodpovedala. "James musím ti niečo povedať." povedala som nervózne. "Som samé ucho." potľapkal po mieste na posteli vedľa neho a ja som si naň sadla.
Povedala som mu všetko, čo mi povedala Eleanora a Dumbledore, a on ma celý čas počúval a nespúšťal zo mňa pohľad. Keď som dopovedala, prehrabol si rukou vlasy, čo mu ich len viac rozstrapatilo. Bože bol vždy taký sexy? Nie teraz nemám čas na môj vnútorný hlas, tak sklapni.
"Tak by si sa za mňa mohla prihovoriť u svojho ocinka, lebo mi z elixírov hrozí prepadnutie." zavtipkoval a ja som ho hravo udrela po hlave. "Si idiot." povedala som. "No to s tým Malfoymom ma neprekvapuje a tá Sam...Vždy sa mi zdala divná." povedal James a pošrakbal sa na zátylku. "Povedala si o tomto ešte niekomu či?" spýtal sa James. "Len Hermione a Dumbledorovi...Nesmieš o tom nikomu povedať, jasné?" povedala som a pozrela naňho. On si akoby zamkol ústa a odhodil kľúč. "Mne môžeš veriť." povedal a ja som s úsmevom prikývla.
"A čo teraz urobíme?" spýtal sa ma so záujmom. "Zajtra sa musíme všetci traja, ty, ja a Hermiona porozprávať o tom, čo spravíme. Teraz by si si mal odpočinúť." povedala som a postavila sa.
Chcela som odísť, no on ma chytil za zápästie ja som sa otočila. "Prepáč za to čo som ti vtedy povedal. Nemyslel som to tak." povedal nežne. "Aj ti mne prepáč. Prehnala som to." "Takže sme v pohode?" "Áno sme." povedala som a on ma pustil. Z nemocničného krídla som odišla s úsmevom na tvári.
DU LIEST GERADE
Poznaj Nepriateľa
Jugendliteratur"Páči sa ti na čo sa pozeráš?" zasmial sa a ja som prevrátila očami. Odokryla som perinu a ľahla som si na postel. Draco si ľahol vedľa mňa a zhasol lampu. Už som sa mu chystala dať dobrú noc, keď sa ku mne otočil a začal ma bozkávať. "Necheš ísť sp...
