7. Kapitola

1 0 0
                                    

A je tu marec - môj mesiac. A je tu jeho prvý deň. Je to nedeľa. V pondelok som teda opäť šla do na 10:00 sme mali na cviko z ekonomiky podniku, čo ma opäť bavilo. Mali sme dve hodiny pauzu a tak som šla ku starkým. Tam som nič také nerobila len celú dobu som myslela na .... domyslite si koho. Je tu prednáška z makra. Potom tu bola prednáška z práva, ktorú som si odsedela a potom som šla domov. A je tu utorok a ja idem až na 13:00 do školy. A čakala ma trojhodinová prednáška z ekonomiku podniku, ale celkom ma to bavilo. Potom sme šli si s babami sadnúť do bufetu na rektoráte kde sme trávili prestávku lebo sme mali opäť o 17:00 vyučovanie. Po škole som šla domov. No a ako vždy som šla na obchodku a odtiaľ domov. Streda skoro ráno vstávanie lebo na 8:00 som šla do školy. Mali sme matiku môj zabijak. Bola som neskutočne rada, keď skončila. Potom trojhodinová pauza. Nasledovali dve hodiny informatiky a šla som domov. Štvrtok bol opäť náročný začal prednáškou z matiky, potom prednáška z informatiky a cviko z makra, ktoré nebolo také ako obyčajne a potom nakoniec labák z informatiky a šla som domov. Piatok bol voľný ako každý piatok. A potom tu bol víkend. V pondelok som teda opäť šla do na 10:00 sme mali na cviko z ekonomiky podniku, čo ma opäť bavilo, no popri tom sa rozprávalo o koronavíruse, že nás zavrú určite. Šla som ako normálne ku starkým na 14:00 som šla naspäť do školy a šla som tam zbytočne lebo nám odpadla prednáška z makra a šla som domov a teda na právo som nešla a potom som už zostala doma. A je tu utorok to už sme nešli do školy. Poďme na ďalší deň. Je tu streda ja neviem, čo doma robiť, ale aj tak som mala výčitky voči Paľovi, kvôli čomu to nepoviem. Ďalšie dni som nežila len prežívala. Tie nasledujúce dni si nepamätám, len toľko i pamätám, že som si písala s kamarátkou a nie len s ňou ale tú ďalšiu osobu spomínať nebudem už ale je jasné , že viete o koho ide, každého slovo tej osoby je pre mňa dôležité a veľmi. Viete, keď som čítala, že je prvý nakazený v TN tak mi napadol Paľo a mala som strach nepamätám si aký to bol deň lebo, myslím, že moja správa pre Paľa z 19.3. neviem, či bola kvôli tomu strachu ale tak určite som mu napísala, lebo som sa zaujímala ako sa má. Totiž vždy, keď mi on napadne, tak mi hneď napadnú otázky typu, že ako sa asi má, čo robí a podobne a teraz pri tej pandémii keď zistím, že sú nejaký nakazení z TN tak hneď myslim na to či je Paľo v poriadku, či je zdravý a podobne. Kamarátka vie povedať viac lenže nechcem o tom písať už viac, lebo by som sa len zbytočne opakovala. Potom sú tu už aj školské povinnosti práve od 19.3 sme mali zadanie z práva a spracovať sme ho mali do 24.3 ja som spojila sily so spolužiačkami a spoločnými silami sme to spravili. Ešte predtým sme mali počítať veci z ekonomiky podniku (odpisy a normatívy(cviká)) a nesmiem opomenúť môj zabijak zvaný matika , to je pre najhoršie sa k tomu dokopať, lebo ma to nebaví.. vysokoškolská matika je prosto zabijak pre mňa. Najťažšie boli dvadsiaty štvrtý a dvadsiaty piaty marec z marca. Prečo? 24.marca to bolo pol roka, čo pozná Paľa a to je pre mňa dôležitý deň, no keďže som ani nevedela ako sa má a podobne som bola smutná, lebo on pre mňa naozaj veľmi veľa znamená, no prosto niekedy dostanem blok a nedokážem mu ani ahoj napísať lebo viem, že som to pokazila. Dokonca viem, že sa voči nemu nesprávam práve najlepšie... toto tu nebudem rozoberať. 25.3 deň depresie pre mňa. Plakala som kvôli výčitkám voči sebe, že mám strach povedať svoj názor. A to je koniec daného mesiaca.

Všetko okolo mňa sa točí 2Where stories live. Discover now