Všetko okolo mňa sa točí 2

2. Kapitola

Je tu nový mesiac október. A s ním prvý deň spojený síce aj so školou ale aj s úžasným popoludním s Paľom, ale poďme pekne po poriadku. Prvý deň nového mesiaca je utorok. Najprv od 9:00 matematika môj zabijak už od začiatku semestra, potom od 12:00 seminár z matematiky a potom informatika. Ale potom nasledovalo krásne popoludnie so super osobou, s ktorou som sa nasmiala a užila si naozaj krásne popoludnie. Tou osobou bol Paľo.... pre mňa je on prosto anjel, s ktorým mi je vždy super. To popoludnie malo jednu chybu, že sme sa museli rozdeliť a ísť každý svojou cestou. Ku strede si pamätám, len toľko, že sme mali ísť na 12:00 lenže ja som musela vrátiť Veji jej návleky a tak som šla na 10:00 a potom som šla ku starkým. Potom v škole nasledovala najprv mikroekonomia a potom labák zo psychológie. A potom som šla domov ak si správne spomínam. A je tu štvrtok a opäť sme mali informatiku a potom prednášku z matiky.  A v piatok neviem... Viem, len že som bola na prednáške z informatiky a potom u starkých a oni potom chvíľu u nás. Celú dobu som myslela na predošlý deň. Ale viac si nepamätám. A potom víkend a dnešný deň.. Prvý deň nového týždňa bol zaujímavý, pondelky sú náročné od 7:00 do 8:50 v škole potom tri hodiny pauza a potom od 12:00 do 17:50 v škole. Ale zas nie je to také zlé keď ich máte (tie tri hodiny) s kým stráviť. Ja som ich mala s kým stráviť a bol to krásne strávený čas. Ale viac nenapíšem. len toľko že potom som bola do cca 17:50 v škole. Potom bol utorok a ja som sa psychicky pripravovala na to na čo som sa dala namotať a čakalo ma to v stredu. A vlastne už od víkendu som stresovala. V utorok sme začínali ako vždy matikou a končili informatikou ale 4 hodiny matiky za sebou to je pre mňa zabijak a potom nasledovala informatika. A poďme ku strede. V tento deň som pocítila silnú podporu od Paľa a to je pre mňa veľmi  cenný element, čakalo ma totiž čítanie imatrikulačného sľubu a ja ako streserka najvyššieho rádu som jasné, že stresovala už celé dni pred tým, ale kebyže nie je Paľo tak by som to asi nedala, áno v Dome odborov ma podporila ešte aj Veja ale tak no neviem od neho mi to prišlo viac dôležitejšie pre mňa, pretože to tak cítim. (Potom som riešila moje písanie básničiek a ich zverejňovanie.) Ďalší deň si nejak nepamätám ale myslím si, že to bol deň, keď som sa chcela začať učiť na môj prvý zápočet na VŠ na zápočet z mikra ale nepamätám si, že či som sa začala teda učiť či nie. Ale viem jedno, že som riešila ako napísať jednu správu a potom to isté bolo aj v piatok, ale to som bola aj u starkých a potom cez víkend som sa učila na zápočet z toho mikra. A prišiel opäť pondelok opäť ranná prednáška a potom nasledovalo zas trojhodinove voľno pre mňa pekné volnicko. A to som si nechala bundu jasné, že tam kde som bola tie skoro celé tri hodiny. Po prestávke právo cviko a potom ten zápočet z mikra, ktorý som sa bála že som domrvila ale nakoniec dopadol dobre, ale o tom neskôr. No potom ešte prednáška z práva kde som stratila baretku. A k bunde som sa v ten deň nedostala už až na druhý deň. Utorok začínal ako obvykle matikou a po matike som vďaka zabudnutej bunde bola aspoň na chvíľu s Paľom čo bolo pre mňa zlepšenie nálady, ako vždy keď ho stretnem. Potom semiš z matiky a informatika. Streda sa začala nezvyčajne.. ale to nebudem približovať a v škole zas tri hodiny prednášky mikra.... a potom ešte labák zo psychológie. Štvrtok si nepamätám len viem že sme mali informatiku a potom prednášku z matiky. A potom som sa šla učiť na zápočet z matiky, na ktorý som sa učila celý víkend. Ešte k piatku bola som na prednáške z informatiky, potom som šla domov a nie ako obyčajne ku starkým, lebo mi nebolo dobre a pichalo ma nad bokom ale pomohla mi rada jedného super človeka, rada s horúcim kúpeľom. A potom ako som už písala som sa celý víkend učila. Nový týždeň..... Prišiel opäť pondelok opäť ranná prednáška a som nakoniec šla s Broňou a jej spolužiačkou si sadnúť na kávu (u mňa horúca čokoláda,lebo ja kávu nepijem) a potom sme šli späť do školy, na vyučko, dozvedela som sa výsledky z mikra (7b/10b) a potom som šla domov a to bol pondelok veľmi rýchlo povedaný . A prišiel utorok a strach z toho zápočtu z matiky a najväčší problém bol s tým, že som si zabudla svoju kalkulačku doma na stole a šlo ma z toho švihnúť a nakoniec som mala pocit, že som to domrvila, len že mi zas, kto iný ako Paľo zdvihol náladu ale nepíšem viac. Ale na semiš z matiky a som nešla vôbec a šla som ku starkým. Potom nasledovala informatika a potom cesta domov. Stredu si nepamätám. Štvrtok tiež nerozpíšem.  V piatok si už nepamätám ale pravdepodobne som bola u starkých. Sobota zas nejaké to učenie sa a v nedeľu krásny čas so stále spomínanou osobou, čiže s Paľom, bol to pre mňa krásne strávenýnedeľný obedno-poobedný čas.  A som zaň vďačná a stále na tomyslím. Potom ďalší  začiatok týždňa a tým pádom opäť pondelok ranná prednáška (psychológia), na ktorej som počúvala a popritom písala básničku, potom som šla kuknúť na moju strednú, kde som sa rozprávala s paniami učiteľkami a aj s babami a potom sa vrátila na univerzitu a dala som si prechádzku od zastávky Obchodná až na univerzitu a čo sa stalo mojim zvykom už od utorka predošlého týždňa. Potom zas do 16:30 (ofiko do 17:50) v škole a nakoniec po ceste domov v buse alebo až u nás na zastávke (nepamätám si presne) som stretla suseda a kamaráta v jednej osobe a rozprávali sme sa. Potom je tu utorok, zas a znovu matika ešte sme sa nedozvedeli výsledky zo zápočtu. A potom semiš z matiky a informatika, kde som zaspávala. Po ceste na zastávku Obchodná som zrazu uvidela pár metrov pred sebou dve známe postavy, vedela som že to s veľkou pravdepodobnosťou sú to Paľo s Filipom a idú do Kaufu. Áno boli to oni po chvíli čo som šla za nimi som si to na 99,99% overila pohľadom na Filipov ruksak a vedela som, že sú to oni dvaja. Áno keď som za nimi dobehla povedala som, že som ich spoznala podľa práve Filipovho ruksaku ale pravda bola taká, že prvý ruksak, ktorý mi padol do oka bol Paľov ruksak len som si nejak nebola istá či je to Paľo a tak som si to po chvíli práve vďaka  Filipovmu ruksaku overila. A potom som mala blbý pocit, že som im to tak povedala, keď to nebola pravda. No a nakoniec som s nimi šla aj ja do toho Kaufu a potom odtiaľ na zastávku, na ktorú mi cestu ukázal Paľo a ja som mu na oplátku povedala pri schodoch, že tam o pár metrov ďalej mám doktorku... Som mu vďačná za to že mi tú cestu ukázal, lebo inak by som asi ,,zbytočne" išla obvyklou cestou. Streda už od rána som myslela na Paľa  kvôli tomu že som mu držala palce aby mu vyšiel zápočet, ktorý ho v ten deň čakal. Mňa v ten deň čakala prednáška z mikra zas zabijak a rýchle písanie a potom labák zo psychológie, kde sme my so spolužiačkou mali prezentáciu a ja som zas a znovu bola streserkou.