1. Kapitola

12 0 0
                                    

Je tu september a mne o pár dní začína prvý semester na vysokej škole. Len teraz sme ešte len na začiatku mesiaca. Ja som rozhodla, že si začnem písať blog o mojom živote a o mojom živote počas vysokej školy. Prvé septembrové dni ubehli ako voda a bol tu 12. september prvý pekný deň pred začiatok akademického, lebo v ten deň som spoznala troch ľudí z čoho dvoch som predtým poznala vďaka písaniu si cez Messenger. Poďme pekne od začiatku. V meste sa konal deň polície, pekná akcia na ktorej som sa zúčastnila prvý raz a to s ohľadom na to, že som sa mala stretnúť v meste s kamarátkou Vejou ( s babou s ktorou so si predtým len písala a nikdy som ju nevidela, moja ,,možno" nová spolužiačka (možno pretože sme chceli byť spolu v študijnej skupine, no to nevyšlo)). A o danej akcií som sa dozvedela od človeka, ktorý mi pomohol s rozbehnutím facebookovej skupiny ohľadom prvákov na mojej fakulte, on chodí na inú fakultu a nie je prvákom je o ročník starší. Volá sa Marek. Keď som prišla do mesta tak spieval Juraj Bača, ktorý aj celú  akciu moderoval. Potom boli ukážky seba obrany študentov policajnej akadémie.. medzitým som stretla dievčinu, ktorú  som predtým videla naposledy  asi keď  som bola siedmačka na základke, lebo to bola   sesterka mojej kamarátky Kaja a v programe boli na pľaci kukláči, počas  ich ukážky sa stal zaujímavý moment, keď tesne za mnou stál Juraj Bača, ktorý to vlastne moderoval, ale ja som to netušila, že je za mnou a tak nakoniec to aj tak skončilo, že sa vrátil na hlavné pódium a ja som nejak bola mimo, že odkiaľ vlastne išiel... a na koniec koncert Martina Haricha bol super, no nevydržala som tam celý čas, lebo som sa išla radšej stretnúť s mojou ,,možno" novou spolužiačkou. Možno pretože neviem, či budeme spolu v študijnej skupine alebo nie, ale vedela som, že isto budeme mať spolu nejaké prednášky keďže sme ten istý odbor. Ale som rada, že som ju mohla spoznať ešte  pred akademickým rokom. Áno napísala som že som v ten deň spoznala tri osoby: Marek, Veja, Jano.... nenapísala som, že v ten deň sme s Vejou a druhou osobou mali víno. To víno  doniesla moja kamarátka, ktorá tam robila čašníčku. Potom sme šli na  pivo už  si nespomínam kde a medzi víno a pivom sme mali pizzu.
Potom si nepamätám ďalšie dni aleže vôbec.
Poďme na prvý deň na vysokej škole: Je dvadsiaty tretí september... deň kedy som šla prvýkrát do školy teda na VŠ. No pre mňa to bol prosto náročný deň. Ten deň bol pre mňa dôležitý a výnimočný. V ten deň pred tromi rokmi sa mi stalo niečo, čo dnes síce už len spomienkou ale peknou spomienkou. Bolo to jedno pekné piatkové septembrové ráno, keď som dostala svoj prvý skutočný bozk. Je to pre mňa nezabudnuteľné a ďakujem, že sa to odohralo a za zopakovanie tohto momentu by som dala všetko, myslím toho bozku ale nedbám ak by to bolo s hocikým iným.
Ale späť k tomu dňu. Bol to náročný deň. Ale aj o tom je vysoká škola. Prvý deň na výške hneď o 7:00 prednáška zo psychológie (Psych). Ktorá trvala tak do cca 8:50. Potom tri hodiny prestávka, po ktorej nasledovali dve cvičenia najprv zo Základov práva (ZP), a (ešte pred MiE som videla jednu osobu, bratranca z druhého kolena mojej mamy sesternice syna.. Adriána.) následne cvičenie  z mikroekonómie (MiE) a nakoniec od 15:00 do cca 17:30 prednáška zo ZP. Po prednáške som spoznala Filipa Vejinho priateľa, je to milý chalan. Šla som s nimi až ku MCdonaldu kde sa neďaleko nachádza zastávka, z ktorej som chcela ísť domov no nejak mi to nevyšlo, lebo až o dvadsať minút na to mi šiel bus a tak som sa vrátila k Veji a Filipovi a sedeli sme tam spolu oni aj jedli. Takže takýto bol môj prvý deň na VŠ. Druhý deň na VŠ: Poďme na druhý deň začali sme cvičeniami z matematiky, po nich sme mali seminár z matematiky a napokon dvojhodinový labák z informatiky a keďže sme sa s Vejou dohodli v správach doobeda, že si pôjdeme sadnúť tak som po škole hneď šla do mesta. Išla som teda za Vejou, no nedošlo mi, že tam bude aj Filipom a už vôbec som nerátala s tým, že tam bude ešte niekto ďalší Paľo (človek, ktorý sa stal pre mňa dôležitý, ale o tom neskôr) nakoniec sme skončili na pive v Deprese, kde som mala ,,2 pivá" a  pri pití piva sme sa porozprávali, dokonca ja som sa rozprávala s Paľom, čo aj mňa prekvapilo, ale tak je to pekný, sympatický, mladý muž, ktorý má veľmi pekné hnedé oči, proste ma dostal a nakoniec som šla domov, no so super pocitom, že poznám novú milú sympatickú osobu s naozaj peknými očami, a doma potom som šla bežať na bežecký pás. Tretí deň na VŠ: Potom prišla streda, keď som hviezdila na prednáške z mikroekonómie, myslím moment, keď sa ma Veja pýtala odkiaľ to všetko viem. Ja som jej povedala, že zo strednej školy, v ten moment mi napadlo, že by sa patrilo poďakovať za to učiteľkám zo strednej a tak jednej som išla ešte hneď v ten týždeň poďakovať osobne len nastal problém, že tá pani učiteľka chýbala, ale poďakovanie som jej poslala po druhej pani učiteľke. Ale to som zo stredy skočila na piatok. Streda tú si nepamätám len viem, že sme boli do 15:50 v škole.  Štvrtok na začiatku informatika a koniec prvá prednáška z matematiky. A ako som už spomínala v piatok som bola pozrieť na mojej strednej škole. Ale ešte predtým som išla s kamarátom a vlastne so spolužiakom mojej spolužiačky zo základky si sadnúť na čajík. A viac si k piatku nepamätám. No je tu ešte jedna situácia z piatku(ale to poviem len vyvoleným, to sem teda nenapíšem). Potom víkend ale ten si vôbec nepamätám. Potom prišiel pondelok a moje posledné pivo na dlhší čas. Ja si k pondelku pamätám len toľko že sme s Vejou boli najprv v Dubni a potom sme šli zaniesť  niečo, čo Veja kúpila, Filipovi na intrák a ja som opäť mohla vidieť Paľa. Keďže Filip a Paľo sú spolubývajúci, spolužiaci a obaja sú z rovnakého mesta (Trenčín). Bola som šťastná, že ho uvidím opäť lebo už  len to, že  ho uvidím ma tešilo.

Všetko okolo mňa sa točí 2Tempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang