Všetko okolo mňa sa točí 2

11.Kapitola

1.7
Vstala o okolo 10:00 ako obyčajne. Hneď som myslela na Paľa  a  stále ma mrzelo to, že som zabudla danú  správu, ktorú som Paľovi chcela napísať a aj mi chýbal.  Pozerala som Modrý Kód. Šla som sa učiť matiku. O 10:15 resp o 10:20 som  čakala Veroniku na dohodnutom mieste  pred Tescom  no keď sme sa už stretli tak povedala že tú knihu, ktorú mi mala doniesť zabudla. A tak sme sa dohodli že sa stretneme okolo 18:30.
Od 15:00 som mala doučko z matiky s Izabelou. Pomohla mi z matikou a počítali sme ju do 18:03 cca. A potom som šla pre tú  knihu od Veroniky. Nemala som presne 15 € mala som len 20 eurovku takže som si ju musela ísť rozmeniť do Tesca ale cítila som sa blbo lebo som tam šla bez rúška  dovnútra do Tesca aj keď len ňu pokladniam. Potom som pozerala Modrý kód  čo iné.... no pozerala len asi do 0:30.
 

2.7
Vstala som o 7:17 hoci som mala budík už na 7:00... áno už o tej 7:00 som bola zobudená  lebo zobudila som sa cca o 6:45, potom čo som v noci nemohla dobre spať.  O 8:00 ma čakala  skúška z matematiky... príklady resp. príklad na výpočet diferencialnej  rovnice. Aj s týmto príkladom mi pomohla Izabela. Začiatok som však spravila sama.
Potom  som už len čakala na ústnu časť čo bolo tiež zaujímavé, lebo v zozname (v poradí) ľudí  na ústnu  skúšku som sa nevidela napísaná  ale nakoniec som šla odpovedať okolo 13:40 O pár minút na to som mala po skúške , ktorú som zvládla  a prešla som. A potom som si upratovala v izbe aby som šufliky mala pripravené na 2.ročník VŠ. Večer sme cestovali do Chorvátska.  Tešila som  z toho že som si  mohla písať s Paľom no potom okolo 23:00 som ho podľa mňa zaspamovala šiestimi správami za sebou.
A dosť som sa za to preklinala plus stále si vyčítam to s tou správou z 30.6 mám ho veľmi veľmi rada  a mrzí ma, že som vtedy zabudla to, čo som mu chcela prvotne napísať. 
V noci som toho veľa nenaspala  spala som len asi 14 minút a  potom nad ránom po 4:25 do 5:10 cca. 
 
3.7
Potom od 7 do 8 cca som spala a okolo 8:10 som bola hore.
Keď sme prišli do Chorvátska išla ďalšia správa opäť Paľovi okolo 10:20 cca.  A potom som sa  cítila ako trúbka, stále voči Paľovi, kvôli videu a prosto kvôli tomu, že si myslím, že som zas spravila chybu a nedokážem si ju odpustiť. Mám ho neskutočne rada. Poviem o niečo inom...poobede som si pustila Modrý Kód ale zaspala som pri tom. Večer som  šla do bazéna a dala som 112 a pol dĺžky a najviac 40 dĺžok bez nádychu (vzduchu) resp. len dýchanie v maske pričom môj rekord je 150 dĺžok a 60 dĺžok bez nádychu. Potom sme mali pohár vína a nič viac z toho dňa si nepamätám.V noci  som pozerala Modrý Kód až  cca o 1:59 asi. A pritom som zaspala  a keď som sa zobudila tak som to vypla a pred spaním  som myslela na vieme čo  resp vieme na koho.
 
4.7
Po zobudení som myslela na Paľa (ale to vždy naňho myslím) vstala som okolo 10:00. Cez deň som čakala niečo čo  malo prísť už deň pred tým. Ide o zárobok a možný rast (rada by som sa o tom porozprávala s niekým). A potom je tu rekord 100 dĺžok bez nádychu vzduchu resp len dýchanie do masky.... 150 dĺžok.  Potom som si hodila sprchu a šli sme hrať scrabble, no v ten večer sme hrali po dlhej dobe. Tatino vyhral. Potom som pozerala Modrý Kód. Pred spaním som opäť myslela veď vieme na koho. 
 
5.7
Vstávala sa okolo 10. Po obede sme pozerali F1. Potom som už nič  také. Bola som v stave výčitiek tak ako vždy, kvôli pocitu viny.
 
6.7
Večer som sa dozvedela od Paľa, že bol pozrieť brata v Žiline. Viete, že vtedy ma zamrzelo, že nie som  v ZA a aj to, že v TN prší.
 
7.7
Už od noci resp od predošlého večera so mnou zovierali pocity viny že som Paľovi nenapísala  ešte jednu  správu  v znení ,,Som rada  že máš za sebou ďalší pekný deň  resp. pekný výlet a neskutočne  ma štve že som opäť  dávala niektoré  veci na story, hoci tie verše boli o mojich pocitoch a o tom že sa aj teraz cítim  voči tebe trápne a ja  som prosto len chybná osoba  ale zas ťa  mám  veľmi rada a pri jednej veci ktorú  riešim som  myslela na teba  či ťa  neodmením niečím, či  by ťa to potešilo  a podobne. Mám ťa naozaj neskutočne rada  a cítim sa dosť trápne a previnilo voči  tebe." Nie sú to len prázdne frázy a nehovorím to do vzduchu len prosto nemám odvahu mu to napísať.
Pomohla som v ten deň jednej babe z matikou ako som najviac  vedela. A som rada, že jej to dopadlo dobre. Potom som,  vďaka tomu, že  som sa deň predtým spálila, oddychovala  a bolel ma potom  chrbát ale aj ďalšie časti  tela, ktoré som si spálila.
Celý  deň som však myslela na Paľa a vyčítala som si viac vecí  ale chcela by som sa s ním osobne porozprávať, mám ho neskutočne rada a chýba mi...viem, že sa opakujem a nechcem vyznieť ako vtierka a trápna, a že som na ňom závislá... len prosto zo žiadnym chalanom som sa necítila  tak skvelo ako s ním a viem že pred ním sa na nič  nemusím hrať a môžem byť sama sebou, hoci ma mrzí  že som ho viackrát zaspamovala asi dosť nepotrebnými informáciami pre neho.
 
8.7
Je tu streda no skúste hádať  na čo  resp. kde boli moje myšlienky. Dobre hovorme od dni boli sme v Splite na výlete. Bolo skvelo, hoci mne myšlienky behali kade tade a nechcela som najprv ísť lebo stále som mala spálený chrbát.a nevedela som čo si obličiek aby ma ten chrbát nebolel. Ale tak nakoniec to bol super výlet  príjemnými uličkami prijemnej staršej časti  Splitu. Okolo 22:00 ma chytila nostalgická chvíľa  a spomínala  som na stužkovú  a napadlo mi, či mamina nemá v mobile video ako sme spievali  celá  trieda aj s triednou Na kráľovej holi, ale nemala to ale mala všelijaké  iné fotky aj moju záchodovku s babami 
9.7
Mám  prvého biznis partnera v projekte  Mladí a úspešní, v ktorom som bola v ten deň  presne päť dní. Vola sa Samo. Patne si ho pamätám  zo strednej lebo je o ročník starší ale tak no neva. Ja som v ten dokončovala pomaly ale isto svoju prvú objednávku ako biznis partnerka na stránke resp. v apke Oriflame, lebo to som musela mať hotové pred Samovou registráciou a poslane  a tak som odoslala objednávku, ktorá mi prišla do Žiliny keď som prišla aj ja domov z Chorvátska. 
 
10.7
Je tu piatok a ja som sa konečne odhodlala Paľovi napísať a spýtať  sa ho to, čo mi každý deň (predtým) keď  som naňho myslela vŕtalo v hlave a to, to či  už má  po ostatnej skúške, či  mu vôbec vypísali termín a tak. A cítila som sa blbo voči Paľovi  s ohľadom na jeho meniny a video čo  som mu poslala  a s tým spojenú jednu správu  čo som hneď pár hodín po videu  nadobudla pocit trápna kvôli tomu čo  bolo v texte v tom videu, ale deň po jeho meninách som mu napísala že sa cítim trápne, kvôli tomu že som mu chcela poslať  poštou 30 stranovú knihu (áno  bola to pravda ale nebolo to prvotne čo  som mu chcela po otázke povedať).  Úplnú pravdu čo  som mu vtedy toho 30.6 chcela povedať sa dozvedel až 10.7 a mňa mrzí  dodnes dňa že mi to vtedy toho 30.6 vypadlo a to veľmi  a veľmi som si to vyčítala, lebo som mu tam napísala niečo  čo tam nemalo byť (vo videu), podľa mňa teda keď nad tým premýšľam po čase.
11.7
Stále tie isté výčitky až do chvíle, kým  mi Paľo  nepovedal resp. nenapísal že sa nemám tým trápiť  hoci ma to to stále mrzelo ale musela som na to nejak prestať myslieť, hoci to bolo ťažké. 
 
12.7
Prvotne to mal byť posledný deň dovolenky, ale tú  sme si o deň predĺžili. V tento deň  sme išli do Omišu na výlet. Výlet bol pekný len keby tak nefúkal vietor. Boli sme tam na večeri. Ja som prvýkrát  v živote jedla kalamáre a aj  grilovanú chobotnicu. A po ceste nazad k autu sme mali zmrzku no z nej polka  v mojom prípade popri zlizavaní  aby bol kopček kompaktnejší mi spadla tá asi polka. A potom sme išli na izbu a viac neviem ešte toľko  že ak sa nepletiem  sme hrali Scrabble a 1. hru vyhral tatino a druhú hru ja. A zvyšok si pamätám len to, že pred spaním som opäť myslela na Paľa  ale to je tak či  tak rovnako  stále.
13.7
Naozaj posledný deň dovolenky, no viete si predstaviť na koho som myslela.
Mne sa na pláž nechcelo ísť a tak som zostala na apartmáne a urobila som si diskotéku na celý apartmán a premýšľala som nad tým ako po návrate na Slovensko pôjdem do Trenčína a rátala som aj s tým že asi pôjdem do karatény ale potom určite 29.7 pôjdem do TN. Potom v noci resp. tesne pred polnocou mi napísal Paľo, čím ma prekvapil, lebo som myslela, že mi skôr ako on napíše kamarátka. a tak sme si chvíľu písali, ale obaja sme museli ísť spať takže sme si dlho písali len chvíľu ale aj za to som vďačná.
14.7
Už niečo pred 9:00 som bola hore, lebo sme odchádzali z Chorvátska.  Okolo 10:05 sme vyrazili od ubytovania na cestu, už vtedy som chcela napísať Paľovi, že sme vyrazili, lebo vlastne v noci pred cestou som mu napísala, že okolo  9:30/10:00 vyrážame z Chorvátska, ale nenapísala som , hoci som bola do nejakej 11:00 na dátach a riešila som veci do školy cez dáta a aj biznis ak sa nemýlim. Od 11:00 som si počúvala svoju hudbu z mobilu ale stála som myslela na Paľa a na to že by som mu rada napísala, že sme už vyrazili davnejšie ale tak neodhodlala som sa na to. ale potom od 12:00 som bola zas na dátach do 13:35 cca a potom až o 14:15  po jedle v King Burgeri v Chorvatsku ešte.  potom až po hranice  od 14:30 do 15:35 som bola bez mobilu. v Maďarsku z trojhodinovej cesty po Maďarsku som dve hodiny nebola online, až keď sme bez zdržania prešli naSLovenko som sa konečne odhodlala napísať Paľovi, pričom celú cestu som naňho myslela , že čo asi robí, aký má deň a podobne, to bolo okolo 19:00 to, že som Paľovi napísala. Návrat domov o 20:57 cca
15.7
Prvý deň doma. Deň aklimatizácie. Ale tak či tak hádajte čo mi behali za myšlienky po hlave. Uvedomila som si, že jediné pri nemyslím na dané skutočnosti sú Modrý kód a vec ktorú  pomlčím, lebo áno bavila som as o nej s Paľom a nadobudla som pocit,  že to, čo si obaja myslíme je pravda a proto ešte k tomu ma tá  vec prestávala baviť. Stále premýšľam nad cestou do jedného mesta aj na 2 dni, čiže na noc. Len ma štve, že som opäť Paľa zaspamovala