Všetko okolo mňa sa točí 2

5. Kapitola

Po Silvestri je tu Nový rok. Pre mňa je tento dňom, na ktorý by som najradšej zabudla. Prečo k tomu sa ešte vyjadrím. Pár minút po pol noci mi Paľo zaprial „Šťastný nový rok". Čo mňa veľmi potešilo a tak som mu aj ja zapriala , no až dodatočne som si uvedomila, že som mu nepoďakovala za jeho zapriatie a tak som mu o 14:15 napísala správu, ktorá všetko zmenila a prosto mám stále pocit viny v sebe. Ja ho mám veľmi rada stále a veľmi veľa pre mňa znamená. Takto som to nechcela. Nikdy som sa necítila horšie ako vtedy naozaj. Vďaka tejto mojej chybe som sa dostala k mojím stavov. Nie kvôli Paľovi aby to tak nevyznelo bolo to kvôli mne kvôli tomu, že som si nevedela odpustiť svoje chyby, lebo som mala voči Paľovi dvojnásobné výčitky. A tak celý mesiac som mala úzkostné stavy. A od prvého januára do 10.januára som si s Paľom nepísala a to hlavne kvôli pocitu, že by som sa mu mala potrebu ospravedlňovať a mala som nápad toho 10. a to nechať Paľa pozdravovať cez Veju, keďže sme s Vejou boli spolu na opravnom zápočte z matiky, lenže od toho som upustila. Ale pekne po poriadku. Druhý január si pamätám len to že som plakala tak ako nasledujúce po novom roku stále. Nasledujúce dva boli rovnaké, 5.1 som konečne potajomky vypadla z domu, patajomky lebo lebo som bola sama doma a mamine som volala že sa idem prejsť ale nakoniec som šla za kamarátkou na Solinky. Skončili sme s Bajou pri čajíku aj s jej chalanom Marekom, prvotne mala isť s nami aj Verča no nemohla, lebo ju bolela hlava. My sme si s Bajou dobre pokecali. A nakoniec som šla okolo pol deviatej až deviatej domov. Šiesteho som sa veľmi pilne pripravovala na opravu z prvej zápočtovky z matiky, ktorá ma čakala o dva dni a ten druhý hneď o dva dni nato. Ďalší deň tak isto. A je tu 8.1. mám pocit, že to viem a po skončení, že som to vedela, ale opak je asi pravdou. V ďalší deň sa opäť pripravujem na opravu z druhej zápočtovky z matiky. Pred tou druhou zápočtovkou sme sedeli spolu s Vejou pred aulou a mala som sto chutí jej povedať, že nech pozdravuje Paľa (cez Filipa) no nepovedala som jej to, pretože som na to nejak nemala silu, pretože som vedela, že jej odpoveď môže znieť: „Prečo mu nenapíšeš sama" alebo niečo v podobnom duchu a to by ma dostalo do koncov v tom stave, v ktorom som bola s tými pocitmi, ktoré som pociťovala voči Paľovi. Nechcela som ho zaspamovať a výčitky ma neopúšťali a hlavne som mala pocit, že by som mala potrebu sa mu ospravedlňovať. No zas na druhej strane som naňho myslela s titulu toho, že ako sa asi má a čo robí a podobne. Prišiel teda jedenásty január a v ten deň som Paľovi napísala síce po desiatich dňoch ale napísala som mu. Chcela som mu ale napísať aj skôr no bolo by to asi moc a hlavne by som mala pocit, že by som sa mu chcela len ospravedlňovať. Myslela som naňho každý deň. Možno to znie že som na ňom závislá ale mám ho veľmi rada a som smutná keď ho vidieť nemôžem. Keď mi napísal, že ho čaká skúška posledná tak som naňho myslela aby mu to vyšlo myslím tú skúšku. Chcem aby sa mu darilo aby bol šťastný a zdravý. Takže 15.januára som mu držala palce a aj ja som mala tiež skúšku, bála som sa, lebo to bola moja prvá skúška na vysokej škole. Jedine čo ma vzpružilo bola Paľova správa, kde napísal že bude na mňa myslieť a dá sa povedať, že mi dal návod ako zvládnuť skúšku a preto ma mrzí, že som ju nedala, lebo Paľo má vždy pravdu vo všetko, nech sa bavíme o hoci čom. Takže prvá skúška padla ... nič nespravila som lebo prosto nervy a stres urobili svoje a svoju rolu zohralo aj to, že som sa tesne pred skúškou tak trochu zrútila. Potom nasledovalo šesť dni pilného učenia a nie neustáleho lebo moje myšlienky behali k Paľovi ale tak snažila som sa učiť. Nakoniec mi z počítačov a tlačiarní a farieb hrabalo. No na skúške som mala smolu, že o bod / dva som to nedala, a tak ma čakal posledný možný pokus na ďalší deň. Ten som už musela dať a aj som ho dala a moja druhá známka na VŠ bola síce E (prvá bola za predtermín a to bolo C), ale dať som to dala a to je hlavné. A potom prišlo učenie sa na právo....ale to bola dá sa povedať formalita lebo to nebolo také náročné ako skuška z imformatiky alebo z mikra (ktorú som nedala) a tu som šla na jeden jediný pokus o to je to vzácnejšie, že som to dala. Dala som to na D. A hneď som sa musela pochváliť Paľovi, lebo som sa s niekým chcela potešiť ešte pred poslednou ťažkou skúškou. O deň na to sme mali návštevu a pre mňa prišiel ďalší zlomový bod v živote, keď som sa bála o človeka, ktorý mi prirástol k srdcu. Áno šlo o Paľa. Čítala som totiž , že sa v Trenčíne pri Laugariciu stala vážna dopravná nehoda a ja som sa bála, či sa Paľovi niečo nestalo a či nebol účastníkom tej nehody a podobne. Prosto som oňho mala strach. A posledný deň si nepamätám. Ps. Stále som mávala svoje stavy.