Bez lásky ani na krok❤️

A je to tu...

keďže sa poznám išla som sa už chystať. Už bolo 12:50 tak som sa vybrala z domu lenže on tam už čakal.....

V tej chvíli sa mi roztriaslo celé telo a nevedela som čo mám robiť...zrazu som nevedela ovládať svoje telo...pomaly som sa k nemu začala približovať a keď som sa dostala k nemu objal ma. Bol to nádherný pocit. Cítila som ako sa mu zrýchlil tep. Možno preto lebo som v jeho prítomnosti....

,,ahoj Johnny"-bol taký zlatý keď sa hanbil... ,,ahoj Tessa..."nenechala som ho dopovedať a hneď som sa ho spýtala: ,, Kde ideme?".... ,,Nechaj sa prekvapiť" tak znela jeho odpoveď. Tak teda bez ďaľších otázok sme išli a ani netuším kam...

,,Už sme skoro tam" zahlásil asi po 15 minútach chôdze. Ocitli sme sa na volákej lúke no išli sme stále ďalej až sme prišli ku stromu s hojdačkou...lenže to nebolo všetko. Keď som sa posadila na hojdačku videla som celé mesto. Ležalo mi tak povediac na dlani. Bolo to nádherné. A to nevravím ešte o Johnnym. Keď sa pozrel na mesto v očiach som mu videla šťastie. Po chvíľke pozerania sa na okolitý svet mi povedal....: ,,vieš nikto o tomto mieste nevie a myslel som si že sa ti bude páčiť. Chcel som ti ukázať niečo výnimočné tak ako si ty...."To čo povedal ma úplne zaskočilo. Jediné čo som dokázala urobiť bolo že som sa usmiať.

 Tak teda podišiel ku mne. V tú chvíľu som pocítila ako sa mi začalo niečo hýbať v bruchu. To budú asi tie motýliky o ktorých Laura stále hovorí. Začal sa približovať ešte viac. Keď už bol tak blízk ,že nás delil iba milimeter pozrel sa mi do očí a potichu povedal: ,, si nádherná" ja som sa len pousmiala nad jeho slovami a on pokračoval...nahol sa viac a naše pery sa spojili v jedny. Cítila som ako samu zrýchlil tep ale pokračoval v bozku...keď nám už pomaly dochádzal kyslík boli sme nútený oddeliť sa. Potom sme sa mohli konečne nadýchnuť. Johnny začal rozprávať: ,, prepáč za to ako som sa k tebe správal prvý deň. Nebolo to odo mňa pekné ale to bolo preto, že si ma okúzlila svojou krásou tessa..." počas rozprávania mi chytil líce a začal mi ho hladiť a pokračoval. ,, ...bol by som naozaj rád ak by si patrila mne. Nikomu inému....lebo keď vidím ako sa na teba ostatný pozerajú....mám chuť im niečo spraviť....." dokončil svoj monológ a sklonil svoju hlavu.

,,Johnny ja sa nehnevám" a zdvihla som mu hlavu. Pozrela som sa mu do očí a dala som mu jemný bozk na líce aby vedel, že to myslím vážne. V tú chvíľu sa na mňa pozrel a spýtal sa ma jednu otázku čo ma naozaj zaskočila......

,,Budeš so mnou chodiť?" Nevedela som čo mám povedať. Tak moc som chcela povedať áno. ,,Veď toto je naše prvé rande...." nedokončila som vetu lebo ma prerušil: ,, ja viem. Prepáč. Ale to môžeme napraviť....čo taaaaaaaak zajtra?" ja som len súhlasila.

Po hodine sme už išli domov. Odprevadil ma až domov kde sme sa rozlúčili. Pobozkal ma a povedal: ,,vidíme sa zajtra v škole." a náhle kráčal preč.

Prišla som k dverám a začala vo vrecku hľadať kľúče. Nakoniec som ich našla a odomkla si dvere. Vošla som dnu a mama aj so sestrou sedeli v obývačke a pozerali televízor. Pobrala som sa do izby a prvé o som spravila bolo, že som si ľahla na posteľ a rozmýšľala o tom čo sa stalo.

Keď som prestala rozmýšľať bolo asi 18:35 tak som sa rozhodla, že sa pôjdem osprchovať a pôjdem spať. Keď som vyšla zo sprchy vošla som do izby a spomenula si na úlohu z matematiky...

Keď som dokončila úlohu ľahla som si do postele a zase sa mi vrátili spomienky na dnes a pri nich som zaspala.....

Ráno som sa zobudila a nachystala sa do školy. Na raňajky som neziedla nič lebo som bola až príliš nervózna...bolo 7:15 keď som sa rozhodla ísť do školy. Pred školou stála Laura a za ňou stál on...dokonca v plnej kráse. Podišla som k nim a pozdravila Lauru. Johnny sa na mňa pozrel a prišiel ku mne a...

Dúfam že sa páčila časť.....