Bez lásky ani na krok❤️

Vyrieši sa to?!

,,Noo je mi to divné povedať ale bol..."

Bola som na rade ako prvá.  ,,Noo je mi to divné povedať ale bol..."nadýchla som sa a pokračovala. ,,prepáčte už musím ísť." neviem prečo som len tak odišla a nepovedala to prekliate meno. Veď čo by sa mi stalo. Nič. Vyšla som z kaviarne keď ma zastavila niečia ruka. Pomaly som sa otočila a stál tam on. Prečo išiel za mnou práve Deny. Prečo nie Laura alebo Johnny. ,,Prečo ideš preč? Čo sa stalo?" pozrel sa na mňa tými jeho krásnymi hnedo-zelenými očami. Nedokázala som mu odolať. ,,Vieš odišla som preto lebo tá osoba ktorú som kedysi milovala..." zastavilo sa mi srdce no odhodlala som sa. ,,si bol ty." zahanbene som sklonila hlavu.

ZPOHĽADU DENYHO

,,si bol ty." v tú chvíľu keď mi to povedala sa mi zastavilo srdce. Ona ma milovala a ja som o tom nevedel. Mohli sme byť spolu. Predsa ja som ju miloval tiež a stále aj milujem. Bol som ponorený v myšlienkach keď zrazu som si uvedomil, že sa otočila a odchádza. Znovu som ju zastavil. ,,Prečo si mi to nepovedala? Veď si vedela, že ťa milujem tiež." bol som z nej sklamaný...

TESSA

,,Prečo si mi to nepovedala? Veď si vedela, že ťa milujem tiež." prečo som mu to len nepovedala. Nemusela som sa teraz tak trápiť. ,,Vieš...bála som sa ti to povedať po tom všetkom čo som ti spravila." nevedela som sa mu pozrieť do očí. Bála som sa. Vlastne ja ho milujem doteraz. Vravela som si, že nie no nemôžem si stále klamať. Vlastne už ani nechcem. Chcem ho mať pri sebe. Už navždy lenže problém je to, že neviem ako to docieliť. V tom ma prerušil z rozmýšľania. ,,nič si mi predsa nespravila. Ja ťa milujem doteraz. Keby vieš čo so mnou robíš. Bože a keď vidím, že si s tým...nemám ani chuť vysloviť jeho meno....tak ma ide poraziť." Keď to dopovedal ako keby v tej chvíli neexistovalo nič iné iba on. Chcela som mu povedať čo cítim. Vážne som chcela no vyrušil ma mobil. Volala mi Laura. ,,Tessa kde si?" ,,Pred kaviarňou prečo?" ,,Vráť sa prosím späť..." ,,No dobre" a zložila som. ,,Deny už by sme sa mali k nim vrátiť.." on len prikývol a vošli sme naspäť. Keď sme vošli videla som ako Laura sedí pri Johnnym a rozprávajú sa. Vyzerali tak šťastne. Chcela som vedieť čo sa medzi nimi stalo. Vlastne som rada, že sú obaja šťastný a ja by som chcela byť tiež ale s Denym....

JOHNNY

Tessa sa rozbehla preč. Nevedel som čo si mám  tom myslieť ale ja som zostal sedieť. O chvíľku sa za ňou rozbehol Deny a ja som zostal s Laurou sedieť. ,,Takže koho si miloval ty Johnny?" spýtala sa ma s úškrnom na perách. ,,Vieš, osobu ktorú som kedysi miloval sa mi znova vrátila do života. Miloval som a aj milujem teba." odpovedal som jej a pri tom som zahanbene sklonil hlavu. Laura si sadla vedľa mňa a povedala mi.  ,,Veď ja to dobre viem. Vieš vtedy keď som odišla stále som na teba myslela aj keď si mi pred odchodom vykričal, že je to moja vina, že odchádzame. Veď vieš, že sme odchádzali kvôli otcovej práci. Čakala som, že sa so mnou aspoň rozlúčiš no ty si po mne kričal. Bolo mi to ľúto. Preplakala som celé noci až kým som sa v triede nezoznámila s Tessou. Ona mi pomohla no potom si sa zase objavil a spomienky sa vrátili tak isto ako moje city k tebe...." plakala. Nemohol som ju tak vidieť. Objal som ju a vravel: ,,Som tu. Prepáč mi všetko čo som ti vtedy urobil, čo som ti povedal. Správal som sa ako hajzel. Už ti nechcem ublížiť a ani nedovolím aby ti niekto ublížil. Laura ja ťa milujem..." dokončil som.

LAURA

,,...Laura ja ťa milujem..." keď to povedal prestali mi tiecť slzy. Zdvihla som hlavu a zadívala som sa mu priamo do očí. ,,Johnny aj ja ťa milujem. Milujem ťa už od vtedy ako sme sa spoznali..." usmial sa a venoval mi dlhý bozk. ,,Asi by som mala zavolať Tesse." povedala som mu. ,,Dobre. Zavolaj jej a povedz jej či sa nemôže vrátiť." Súhlasila som a vytiahla mobil  vrecka. Naťukala som kód a vytočila Tessu....

TESSA

Približovali sme sa k stolu keď ma zastavil Deny a povedal. ,,Chcem aby si ešte predtým ako pôjdeme k nim vedela, že ťa milujem a aj budem nech sa deje čokoľvek." a než som stihla čokoľvek povedať on už bol pri Laure a Johnnym.  Zhlboka som sa nadýchla a išla k nim. ,,No čo vy hrdličky." povedala som Laure a Johnnymu. Na Laure som videla ako sa začervenala. ,,My nie sme..." hneď som ju prerušila. ,,Ale Laura neklam samu seba. Vidím to na vás." Ona sa len pozrela na Johnnyho a obaja sa na seba usmiali.

Bolo už skoro sedem hodín keď som sa vrátila domov. Rozhodla som sa, že pôjdem spať skôr. Teda vedela som, že nezaspím ale chcela som ešte rozmýšľať čo som nakoniec aj spravila...

prajem píjemné čítanie