Johanna Mason

16

Zobudila som sa na to, ako niečo v átriu spadlo. Ani som si neuvedomila, že som zaspala. Pravdepodobne to však bude dobre, lebo sa pomaly dostávame do finále. Musím byť na pozore, a oddych tomu určite nezaškodí. Mám pocit, akoby sme v aréne boli veľmi krátko. Spala som len párkrát, nemyslím si, že sme tu dlhšie ako týždeň. Toto bude asi pomerne krátky ročník. 

Pozrela som sa cez otvor vo ventilačnej šachte na Willow, Milu a Nicolasa. Poslední z vyvolených. Okrem mňa a nich sú v aréne roztrúsení ešte ďalší traja vyvolení. Súperi podo mnou sedia v kruhu a o niečom debatujú. Hlavné slovo má Mila, no vidím, že Willow je toto rozdelenie právomocí proti srsti. Ona má byť veliteľkou a nejaká dvojka jej nebude rozkazovať a skákať do reči. Presne toto sa odzrkadľuje v jej pohľade. 

,,Aliancia. Mysleli sme si, že nikto okrem nás, profesionálov, sa neodváži spojiť svoje sily, ale asi sme sa mýlili. Videla som ich pri prieskume terénu. V starom parku, asi dva kilometre odtiaľto. Je tam niečo ako imitácia akropoly. To znamená vrchné mesto, vyvýšenina na ktorej stoja budovy, keby ste nevedeli." s úškrnom sa pozrie na Willow, a ja mám pocit, že Willow ju o chvíľu zabije, a uľahčí to súperom. Tá sa však, na moje prekvapenie a na prekvapenie všetkých v tejto miestnosti len nadýchne a usmeje. Myslím si, že jej plánuje pomalú a bolestivú smrť. ,,Usídlili sa v strede kopca, na čistine obohnanej kamennými stĺpmi a stromami. Je to pomerne dobrý úkryt. Myslím si však, že je im jasné, že sa nám budú musieť postaviť zoči voči. Môžeme urobiť dve veci. Zostať tu, dúfať že sa pozabíjajú, alebo že ich tvorcovia naženú k nám. To s avšak môže aj obrátiť, a my budeme tými, ktorí budú musieť opustiť stanovisko a ísť k nim, na miesto ktoré si pravdepodobne zabezpečili, s nejakou kapitolskou zábavou za pätami. Alebo sa môžeme vybrať za nimi teraz. Budeme mať moment prekvapenia a čas obzrieť si ich pasce. Nie je tam nikto z trojky ani zo štvorky, nie je tam teda nikto so špeciálne nebezpečnými zručnosťami. A pravdepodobnosť daru od tvorcov sa znižuje. Bude to menej nepríjemné aj istejšie pre našu výhru." Nech je akákoľvek nebezpečná, musím uznať, že situáciu zhrnula a odhadla veľmi dobre. Sama by som to asi neurobila lepšie. Preto mi zostáva dúfať, že sa s ňou nestretnem v boji. Bola by ťažkým súperom, a to naozaj nepotrebujem. Keby sa však vydali v ústrety druhej skupine, mohlo by dôjsť k ich vzájomnému boju. Tam by mohla skončiť jej cesta naprieč hrami bez toho, aby sme sa my dve stretli v súboji na život a na smrť. 

Očividne sa rozhodli, že druhá možnosť je lepšia, a vydali sa pobaliť. Spravím to isté a ventiláciou sa dostanem až k miestu, kde som do nej vliezla. Pootvorím ju, a počkám kým nebudem nič počuť. Znak toho, že odišli, alebo sú aspoň vo vzdialenosti pre mňa pomerne bezpečnej. Nič nepočujem, vyleziem z ventilácie a prejdem k zábradliu. Stoja pred vchodom a ja uskočím naspäť ku dverám. Síce ma už počuť nemôžu, ale stále ma môžu vidieť. Dobre. Vrátim sa k požiarnemu schodisku a zídem ním dole. Je tu niečo ako chodba vedúca k bočnému východu. Pustím sa ňou ďalej a von vyjdem asi štyridsať metrov od skupinky. Utiahnem sa k múru, kde ma nie je dobre vidieť, a trochu sa priblížim. Vtom sa Mila poobzerá, ja jemne zamriem, a skupinka sa vydá smerom do lesa. Vyberiem sa za nimi, ešte posledný krát sa obzrúc na hotel. Viem, že o pár hodín už budem pravdepodobne mŕtva, menej pravdepodobne nie. Sem sa však už určite nevrátim.