Johanna Mason

13

Neďaleko odo mňa udrie delo. To je tretí mŕtvy za posledných pár hodín. Profesionáli neváhajú, asi chcú čo najrýchlejšie vyhrať a užívať si bohatstvá Kapitolu. Našla som ich krátko po tom, ako som vybehla zo svojej skrýše. Keďže som predpokladala, že si budú chcieť užívať a mať menej starostí, vybrala som sa smerom k hotelu. Keby som vyvoleným v skupine, trénovaným zabíjať a v aréne pre zábavu, pravdepodobne by som si zriadila hlavný stan práve tam. Bez dažďa, chránené takmer z každej strany s pomerne dobrým výhľadom na okolie. Môj tip bol správny. Usadila som sa v korune stromu, vysokého javora neďaleko vchodu. Trvalo len chvíľu, kým som zvnútra začula výkriky radosti a z hlavných dverí vybehli  Greyson a Aster, so zbraňami pripravení zabíjať, a rozbehli sa smerom k aleji, z ktorej som pred niekoľkými hodinami sama vybehla. Aster, vyvolená z piateho kraja, pomerne dobrá v lukostreľbe. Nič výnimočné, ale asi ju zmanipulovali aby pre nich nepredstavovala potenciálne nebezpečenstvo a spojili sa s ňou. Takto ju majú pod palcom a hocikedy sa jej môžu zbaviť. 

Zostala som v korune, a čakala. Urobila som si tu prechodné stanovisko. poodtínala som malé konáre a zviazala ich, vytvorila niečo, čo prirodzene vyzeralo ako hniezdo. Keby sa niekto pozrel zdola, neprišlo by mu to nijak podozrivé ani zvláštne. 

Sledovala som ich tábor v hoteli. Cez okná som niekedy zazrela Nicolasa alebo Milu, Willow som len občas začula kričať. Prišlo mi, že to dievča má veľmi slabé nervy úplne vo všetkom, je výbušná a ľahko vyprovokovateľná. To by sa mi v budúcnosti mohlo ešte zísť. V afekte človek koná pomerne neuvážene, čo mi v rozhodujúcej chvíli môže pomôcť. O Mile som toho v priebehu hodín nezistila nič moc. Priebežne, asi každú polhodinu vyšla von a skontrolovala okolie. Bola stratég, to ukázala pred pár dňami v tréningovom centre. Ak ju budem chcieť prežiť, ak s ňou budem bojovať, mohlo by to byť ešte ťažšie ako s Willow. Som silná, lezenie po stromoch a ich rúbanie ma zocelilo. S Willow by to bol boj svalov proti svalom. Čo však s Milou? Nevidela som ju bojovať s nikým okrem trénera v centre, a ten sa ju zraniť nesnažil, nemusela taktizovať - s ňou to bude skôr súboj myslí a plánov. Ak ju teda nenalákam do pasce. 

Udrie delo. Ďalší mŕtvy. zostalo nás dvanásť. Vidím, že som nebola jediná, kto sa skryl v aleji. Ako jediná som však rozmýšľala dostatočne rýchlo na to, aby som si uvedomila, že taký dobrý úkryt ako alej neunikne očiam profesionálov a prvé miesto kam sa vyberú na lov bude práve tam.  Niečo mi však nesedí. Tvorcovia zvyknú zasahovať do hier, a to pomerne často, keď majú pocit, že by to bolo treba oživiť. Áno zatiaľ je intenzita úmrtí pomerne vysoká, ale napriek tomu si myslím, že onedlho zasiahnu tvorcovia a spravia nám tunajšie peklo ešte neznesiteľnejším. 

Obloha nado mnou sa vyčistila, nie je na nej žiadny mrak a nefúka žiadny vietor. Slnko páli a ja využívam výhody ukradnutého batoha - zakryla som sa látkou, aby som nebola priamo vystavená Slnku, natrela som sa krémom a pila veľa vody. Zostávala mi už len polovica  fľaše, a ja som sa začala zamýšľať nad tým, kde by som mohla nájsť ďalšiu vodu, keď na mňa začal padať tieň. Asi prišli mraky, nijak som sa nad tým nepozastavovala a ďalej som sledovala vchod do hotela, mojich nepriateľov, a okolie, a popritom sa zamýšľala nad možnosťami zisku zdrojov na prežitie. Ochladilo sa. Uvedomila som si, že táto zmena určite nenastala prirodzene. Zazrela som pohyb neďaleko vchodu. Aster a Greyson sa behom vracali späť do hotela, obaja s krikom nech hneď za nimi zavrú dvere. Tak predsa. Tvorcovia niečo vymysleli. Rýchlo so  sa zbalila, tentokrát som nedávala až taký pozor aby ma nebolo vidieť, keďže všetci profesionáli boli na prízemí, odkiaľ sa na mňa nedalo dovidieť. Čo teraz? Rozhodla som sa vyliezť vyššie. Ak je nebezpečenstvo na zemi, stromy ma môžu zachrániť. Vyliezla som takmer až na vrch, no stále som nedovidela dostatočne ďaleko, a tak som sa rozhodla preliezť na vedľajší, vyšší strom. Spravila som to, a hneď ako som vyliezla len o dva metre vyššie, uvidela som, čo si pre nás pripravili tvorcovia. Tri tornáda, ktoré s hnali naprieč celou arénou. Jedno priamo na mňa. Nebolo veľa času na vymyslenie úkrytu. Pozrela som sa nižšie. Jedna vetva stromu, príliš dlhá na to, aby to bolo prirodzené, siahala takmer až k oknu do hotela. Nebola iná možnosť. rýchlo som zliezla nižšie, rozbehla sa po konári a skočila priamo do tábora profesionálov.