Little Stark [Oneshots & AUs]

We're your family and we're here to stay

Zasadenie deja: Tony Stark mal síce oficiálne len jednu dćeru, no otcom by ho rozhodne mohlo nazvať viac detí.
[postEndgame]

Počet slov: 1,9K

[siblings Peter x Vanessa x Morgan]

"5 rokov? To by si mohol mať už aj dieťa!" Bojisko nebolo najlepšie miesto, rozhodne nie na takýto rozhovor, no nedokázala som svoje ústa zastaviť. Nie keď som zistila že od nášho zmiznutia ubehla tak prekliato dlhá doba.

Čakala som Tonyho odpoveď, no tá neprichádzala, aj keď som jasne videla že nieje zaneprázdnený natoľko aby mi nemohol odpovedať.

"Tony?" Opýtala som sa váhavo, zatiaľ čo som vypálila z repulzorov a podarilo sa mi odhodiť nepriateľa.
"Poviem ti o tom neskôr. Teraz máme prácu." Strýko po mne strelil pohľadom a potom mi na moment zmizol z dohľadu. Obaja sme mali dostatok práce a tak som sa vrátila do boja..

To boli posledné slová ktoré mi Tony venoval. 'Poviem ti o tom neskôr.' A to neskôr nikdy neprišlo. Pri boji s Thanosom položil život..

Keď sme sa vrátili domov, čakalo tam sotva 5 ročné dievčatko, nepopierateľne podobné môjmu strýkovi.
Ako som sa neskôr dozvedela, volala sa Morgan a s iskrami v očiach sledovala ako sa kopa ľudí približuje k domu, stále sa snažiac nájsť jedinú osobu. Osobu ktorá tam už nebola.

Keď ju Pepper vzala do náručia a odniesla dovnútra, mňa držal Steve. Všetko to pre mňa bol obrovský šok miešajúci sa so zármutkom.
Nechal ma plakať koľko som potrebovala, bol tam pre mňa. Ostatne, tak ako vždy.

Prvý krát som sa s Morgan stretla zopár dní po pohrebe, keď som sa po prvý krát k tomu odhodlala. Peter išiel so mnou a tak sme spoločne stáli pred domom ktorý by som na Tonyho nikdy nepovedala. Cez to to bol domov kde sa rozhodol svoju dcéru vychovať.

Hneď po otvorení dverí nás oboch Pepper stiahla do objatia. Nebola som na to zvyknutá, no bolo to príjemné a vďačne som jej to opätovala. Dobre sme vedeli že to všetci potrebujeme.

"Ahoj Morgan, som Peter." Chlapec vedľa mňa sa rozhodol prehovoriť ako prvý. Ja som zatiaľ roztrasene sledovala malé dievčatko ako sedí za stolom a niečo kreslí na papier pred sebou.

"Toto je Vanessa." Peter nestrácal nádej a ukázal na mňa. Morgan až po chvíli dvihla zrak na nás oboch. Nejakú dobu si nás premeriavala, akoby sa nevedela rozhodnúť čo ďalej.

"Viem kto ste." Povedala potichu a potom svoj pohľad opäť sklonila k svojmu obrázku.
V jej ruke sa prestriedalo niekoľko farbičiek než sme sa obaja prinútili k ďalšiemu kroku.

"Čo to kreslíš?" Zase sa ozval Peter. Ja som si stále nevedela dať dokopy fakt že môj žart bol vlastne do bodky pravdivý. Tony mal dcéru. Dcéru ktorú mi určite plánoval predstaviť a teraz bol preč.