2. kapitola

257 11 12
                                    

Po triedení nás odviedli do izieb. Pozrela som sa na menovku na mojich dverách. Nepoznám ich, super. Vošla som do izby.

,,Čau," povedali naraz. Vyzerajú skoro rovnako. Merlin nie! Dvojčatá!

,,Ahoj, vy ste dvojičky?"

,,Čo ťa do toho, Potterová?!" zasyčala jedna.

,,Dobre, dobre, len som sa pýtala," a prevrátila som oči. Ony si odfrkli a začali sa vybaľovať. S nimi asi nebudem kamarátka.

Keď som sa vybalila, vybrala som si knihu a začala čítať.

,,No čo Potterová, súrodencov máš?" povedali tak arogantne. Vstala som z postele a odišla od nich. Zaklopala som na jedne dvere.

,,Ahoj Charlie,"

,,Ahoj Ely. Deje sa niečo?

,,Mám hnusné spolubývajúce,"

,,Hej?"

,,Áno volajú ma Potterová s arogantným hlasom. Čo som im pre Merlina urobila,"

,,Slizolinčanky," ešte dlho sme sa rozprávali v spoločenke a potom sme išli do izieb. Ešte som napísala rodičom list.

Ahoj mami a tati,
Rokfort je úžasný ako ste hovorili. Dway je v Chrabromile. No zo mňa nebudete mať radosť. Ja som v... Slizoline. Mám zle spolubývajúce volajú ma Potterová s arogantným hlasom. Ale Rodo je tiež v Slizoline i Charlie. Aspoň môžem za niekým chodiť. Budem vám priebežne písať.

S láskou
                        Elya
List som dala do obálky a poslala sovou. Potom som sa prezliekla a išla spať.

O 3 roky neskôr:
Sedím na posteli a čítam knihu. Je ešte skoro, ale premýšľam, že už pôjdem na raňajky. Vyšla som z izby a zaklopala na vedľajšie dvere.

,,Charlie? Si hore?" zašepkala som.

,,Hej som. To si ty Ely?" zašepkal hlas z vnútra.

,,Hej ideš so mnou na raňajky?"

,,Áno," otvorili sa dvere a vyšla Charlie. Potpm sme odišli na druhú stranu, kde majú izby chlapci. Otvorila som dvere.

,,Rodo? Spiš?"

,,Nie, ideme na raňajky?"

,,Hej poď," prišla k nám postava a vyšli sme von. Vyšli sme i z klubovne a namierili si to hore po schodoch. Vošli sme na chodbu a išli sme k obrovským dreveným dverám. Charlie a Rodo boli zapálený do rozhovoru a mňa si nevšímali. Tak je to vždy.

Niekto ma chytil za ruku a chcela som zakryčať, ale zakryl mi ústa. Odtiahol ma na bok.

,,Čo stváraš Jacob?!"

,,Chcem ti niečo povedať,"

,,A ja to nechcem počuť," vymanila som sa z jeho zovretia a dobehla kamarátov/ rodinu.

Hovoríte si kto to bol. To bol Jacob Finnigan. Je skoro ako jeho dedo, len je viac blbý a otravný, a nieje v Chrabromile. Je v Slizoline ako ja.

,,Jacob?"

,,Hmm," vošli sme do Veľkej Siene a naraňajkovali sme sa. Je sobota a december.

,,Čo budeme dnes robiť?"

,,Keby sme sa išli guľovať?" opýtal sa nadšene Rodo.

,,Dobre," a oba páry oči sa pozreli na mňa.

,,Dobre, mne to nevadí," po raňajkách sa mi Finnigan niečo povedať. Nevnímala som ho.

,,Dobre?" opýtal sa zrazu. Znervóznela som. Mala som ho počúvať, teraz neviem čo mám povedať.

,,Dobre," riskujem.

,,Vážne?! Rokfortská kráľovná so mnou pôjde na rande,"

,,Hm, prepáč, ale... nemám času takže... Nie nepôjdem a čau," a rýchlo som utiekla. Videla som ako zosmutnel.

V izbe som sa prezliekla do teplého oblečenia a čakala na chodbe kamarátov.

,,Ahoj Ely," pozdravila mi Charlie a o chvíľu i Rodo.

,,Zavolal som Dwaya a Ally,"

,,Dobre," vyšli sme z hradu a o chvíľu pri nás stal môj brat a sesternica. Oboch som objala. Začali  sa rozprávať a ja som vzala štyri gule. Po každom som po jednej hodila.

,,Vojna začína!" zasmiali sa a pokrútili hlavou. Ďalej sa rozprávali.

,,Čo? A neprišli sme tu kvôli tomu?" všetci mykli plecami.

,,Dobre," otočila som sa a začala sa prechádzať popri hrade.

,,Elya?"

,,Čo Jacob? Prečo za mnou doliezaš? Nebodaj sa ti páčim," sklopila zrak na jeho nohy ,,pre Merlina!!!"

,,A páčim sa ja tebe?" zamrzla som.

,,Ja... ja," ja som utiekla. Odvážna som a veľmi.

Ahojte!
Dúfam, že kapitola páči. Čo myslíte? Páči sa Elyi Jacob? Bolo hnusne, že sa s ňou neguľovali. Každopádne VOTE, prečítanie či koment poteší.
Vaša Retardatur Ferret Egoistic.

Hogwarts Queen {HP FanFiction}Where stories live. Discover now