Hogwarts Queen {HP FanFiction}

8. kapotola

Je to tu. Najšťastnejší deň v roku alias...

Vianoce.

Zároveň sú to i prvé Vianoce, počas ktorých mám priateľa. (prepáčte, ale podľa mňa to vyznelo troochu divné 🤣)

Lenivo som otvorila oči. Uvidela som vedľa seba Jacca. (Číta sa to Džesk, i toto znie divne 🤣) Už nespal.

,,Dobre ráno,"

,,Dobré, idem sa obliecť." hneď som vstala a odišla do kúpeľne.

,,Pre Merlina! Už si tam pol hodiny! Poď, lebo zmeškáme raňajky!" zakričala som. Kto by čakal, že on bude v kúpeľni dlhšie ako ja.

,,Čakaju devočka!!!"

,,JACC! IHNEĎ. VYLEZ. Z. TEJ. KÚPEĽNE!" otočila som sa chrbtom a sadla som si na posteľ.

,,Dobre, dobre už som tu." podišiel ku mne zo zadu a objal ma. Mykli so mnou.

,,Pre Merlina! Konečneee. Čo si tam robil? Rozprával si sa s Voldym?!"

,,Nie, môžme ísť?"

,,Hej!" chytila som ho za ruku a ťahala do Veľkej Siene.

,,Bál som sa, že neprídete sestrička." žmurkol mňa môj retardovaný brat. Že i niekto iný ma takého brata?

,,Sklapni Potter!"

,,I ty môžeš, Potterová." zarehotal sa a ja som pretočila očami. Niekedy sa tak voláme. Divné? Áno, a ako?! Ale je to zábava, keď si spomeniem, že sa tak nazývali naši rodičia.

Po raňajkách sme odišli do izby. Hneď som sa zbalila na posteľ.

,,Čo by si dnes robil?"

,,No sú Vianoce,"

,,Ozaj! Dnes sú Vianoce! Skoro som zabudla!!!" (Skleróza 🤦🤣🤣)

,,Tak by sme sa mohli prejsť po pozemkoch a k jazeru." ignorovali moju blbú poznámku.

,,Dobre." usmiala som sa a začala sa obliekať do niečoho, čo má zahreje.

Po asi hodine sme konečne, keby nebol zase v kúpeľni, vyšli z hradu. Rozbehla som sa a skočila do snehu.

,,Čo sa smeješ?!" zakričala som na neho, keď sa skoro celý váľal po zemi. Stal blízko ku mne tak som ho chytila a stiahla ho do snehu.

,,To... to není vtipné!" povedal, keď som sa pre zmenu smiala ja. Po nejakej tej chvíli sme sa postavili, jednoduchým kúzlom vysušili a išli sa prechádzať.

Došli sme až k jazeru a nad lavičkou som sa musela pousmiať. (To muselo byť divné. Idú k lavičke a ona sa na ňu usmieva ako slniečko na hnoji)

,,Prečo sa usmievaš?" (Akoby nemohla 🤣)

,,Na tej lavičke sme sa dali do kopy." usmiala som sa väčšmi.

,,Vlastne, áno." sadli sme si na ňu a pozerali na jazero. Je tam kľud. Vybrala som svoju knihu, ktorú som mala v kapse, na ktorú bolo použité zväčšovacie kúzlo, a začala som ju čítať.

,,Čo to je?" usmial sa na mňa.

,,No, asi prišla tá chvíľa, keď ti to už musím povedať... To to je kniha."

,,Ja viem čo je kniha! Ale o čom je?" nemohla som odpovedať, lebo som sa smiala.

,,Nooooooo... Však vieš."

,,Nie neviem. Prečítaj úryvok."

,,Pre Merlina! Prečoo?"

,,Len tak."

,,Ale ono sa to to nebude páčiť!" (Nie žeby tam boli úchylnosti 🤣🤦)

,,Prečo?"

,,Lebo je to muklovské."

,,A z kadiaľ to potom máš?"

,,Od babky."

,,No čítaj."

,,Dobre," prevrátila som očami ,,môj milý Jaccob konečne prestaň s tým, aby som ti z tejto knihy niečo prečítala!" milo som sa usmiala.

,,Toto tam určite nieje."

,,Myslíš?" podala som mu knihu a on na tie riadky pozeral ako na zjavenie.

,,Ako?" milo som sa usmiala a odišli sme do hradu. On nepozná kúzlo, ktoré zariadi, aby som ja videla niečo a on niečo druhé, i keď pozeráme na rovnakú vec? Pre Merlina!

,,Pre Merlina!" boli moje prvé slová, keď sme vošli do izby.

,,Čo sa to tu stálo?!"

,,Ja neviem." povedala som vystrašene. Všetky veci v izbe boli porozhadzované po zemi, na okne, v kúpeľni, proste všade.

,,Ako... Ako keby sa nám tu niekto..."

,,Vkradol." dokončil za mňa.

Ahojte!
Hlásim sa s novou kapitolou. Rozhodla som sa, že kapitoly budú vychádzať v pondelok, štvrtok a sobotu. Takže časť som mala vydať včera a včera som ju i písala, ale veľmi neskoro 🤣😅. Dúfam, že sa páči. Vote alebo koment poteší a neboli (😆😉TaBezMena😉😆).
Vaša Retardatur Ferret Egoistic. 😘😘