Hogwarts Queen {HP FanFiction}

4. kapitola

Sedela som tam s ním a rozprávali sa. Veľmi často sa mi ospravedlňoval a ja som stále povedala ,,To je v pohode!". Smiali sme sa a potom sa nahrnuli žiaci a Jaccob si rýchlo odsadol. Nechceme, aby vedeli, že sme kamaráti. Hm.

Hneď si ku mne sadli moji kamaráti, ale nevnímala som ich. Pozerala som na neho a videla som, ako sa on letmo pozerá na mňa.

Po raňajkách som si obliekla zelené rifle, botasky, sivý sveter a sivé tielko. Vlasy som si dala do vysokého copu a dva pramene z predu nechala tak. Navrch som si dala vetrovku, Slizolínsky šál a rukavice.

Vyšla som pred hrad a namierila si to k jazeru. Chodím tam, keď potrebujem premýšľať, ale sama. Nie, ako keď sa rozprávam s kamarátmi. Sadla som si na lavičku do tureckého sedu a začalo sa moje premýšľanie.

Ako som mu tak rýchlo odpustila? A prečo? Veď tri roky ma urážal a teraz? Teraz sme to všetko hodili za hlavu. No moju úplnú dôveru tak rýchlo nezíska.

Zrazu som zacítila menší tlak na nohách. Sklonila som hlavu.

,,Ahoj kráska. Čo tu tak sama?" opýtal sa zvedavo.

,,Nič, len premýšľam," a zahľadela som sa na zamrznutú vodu. Je už december, o chvíľu sú Vianoce.

,,A o čom?"

,,Není jedno?"

,,Je," na chvíľu nastalo ticho.

,,Pôjdeš so mnou cez víkend do Rokvillu?"

,,A keby sme išli zajtra?" žmurkla som na neho, no on nechápal. Asi ani vy nechápete. Otec mi pred troma rokmi dal neviditeľný plášť a Záškodnícku mapu.

,,R-radšej nie. I tak, chcem už povedať všetkým, že sa kamarátim s tým najkrajším dievčaťom na Rokforte, kráska," na to som sa musela zasmiať.

Bol taký zlatý.

,,Dobre. Plán?"

,,Hm. Mohli by sme byť najprv s kamarátmi a nahnať ich do Troch Metiel. Ja tam prídem trochu skôr a keď vojdete dnu tak sa rozbehne s ku mne a trochu sa obijmeme. Hm. Není to trochu... prehnané?" zasmiala som sa, zase.

,,Nie... je to dokonalé," to už sedel vedľa mňa.

,,Ahoj Ely s kým si tu tak hrk... ČO?!" opatrne som sa otočila. Je prúser.

,,A-ahoj Charlie," rozpačito a neisto som sa usmiala.

,,V-vy..." neodpovedala klesla ku mne.

,,Sme len kamaráti," videla som ako jej odľahlo.

,,A ako dlho?"

,,Dnes ráno na raňajkách,"

,,Aha," Jaccoba sme z konverzácie vynechali a nevšimli si, že odchádzal preč.

,,Tak zajtra na raňajkách kráska. Ako dneska." vážne má tak musel pomenovať?! A hlavne pred Charlie? Tá samozrejme na mňa hodila nechápavým pohľadom.

,,Na raňajkách má tak oslovil a sme sa skamarátili. Mám jednu prosbu. Nehovor to Rodovi. Tak ho nemá rád. Chápeš, že? Chcem mu to povedať sama," Charlie len prikývla.

,,Ste len kamaráti? Nič viac?"

,,Možno niečo, trochu, viac. Merlin, ja neviem Charlie." a sklopila som hlavu. Nastalo ticho.

,,Pozval ma do Rokvillu," povedala som ticho.

,,Takže ste, asi, niečo medzi kamaráti a pár. ASI!" má pravdu, ale čo je medzi kamarátstvom a párom? Nevie niekto?

,,Máš pravdu, ale... Ale."

,,Ale čo?"

,,Je taký rozkošný!" Charlie sa iba zasmiala a objala ma.

,,Keď si šťastná, nebudem brániť, ale varujeme ťa, že je to stále Jaccob Blue, ktorého si ešte včera neznášala za to, že povedal, že si nič. Opakujem NIČ!"

,,Veď ja to viem, ale ospravedlnil sa a povedal, že som najkrajšia na Rokforte, a pozval ma do Rokvi,"

,,O kom sa rozprávate a mňa vynechávate?" hneď som stuhla. Ten hlas poznám viac ako dobre.

,,Dway!" vydýchla som.

,,No čo sestrička, kto je vyvolený."

,,Nemusíš sa starať." zaškerila som. Zabúda na jednu takú malú maličkosť.

,,Ale som tvoj brat!"

,,Ale niesi starší! Takže, nestaraj sa." prevrátil očami a odišiel.

,,Čo ak sa to Rodo dozvie, ale nie odomňa?"

,,Kto všetko to vie?"

,,No ja, ty, Jacc a pár malých Chrabromilčanov, ktorých som donútila, aby mlčali. Skôr, nie ja, ani Jacc, ani žiadna iná osoba..."

Ahojte!
Hlásim sa s novou kapitolou. Kto sa myslíte, že ich umlčal? Kúzlo? Lektvar? Zázračný tvor? Môžete hlasovať. 🤣 TaBezMena tu máš kapitolu. A zásadná hlavná otázka. Čo je medzi priateľstvom a priateľstvom (ak chápete to druhé priateľstvo). Každopádne VOTE, prečítanie či koment poteší.
Vaša Retardatur Ferret Egoistic.