9. kapitola

174 6 18
                                    

Začali sme prehľadávať celú izbu. Nič asi nechýbalo, keď v tom.

,,Pre Merlina! Charlie! Čo tu robíš?! Niesi na prázdninách?!"

,,No rodičia ma tu priviedli skôr, lebo... vlastne ani neviem prečo."

,,Aha... A preto si nám tu rozhádzala naše veci?" povedal Jacc naoko nahnevane, ale malo to byť pobavene.

,,Áno!... Vieš, ja bežne prídem k niekomu do izby, i keď mám byť úplne inde, rozhádžem mu všetky veci po izbe a ešte sa do nich skryjeme,"

,,Aha... Takže si to nebola ty?"

,,Bola." nahlas sa začala smiať.

,,Nič si nevzala?"

,,Vzala." otvorila ruku a tam bola malá krabička. Začala ju opatrne otvárať, aby sme nevideli čo tam je, a keď ju otvorila, zakryla si ústa.

,,Čo sa deje?"

,,Nič! Charlie vráť mi to!" doslova a dopísmena jej tu krabičku vytrval z ruky a nahnevane, i s tou krabičkou, odišiel preč.

,,Prečo si to spravila?" iba mykla plecami. Rýchlo som bežala za ním. Keď som ho asi po milión rokoch dobehla, chytila som mu ruku.

,,Čo sa deje?"

,,Nič len... ona videla môj darček, pre teba, k Vianociam." povedal smutne.

,,A kvôli tomu si na ňu tak vyskočil?"

,,Bolo to drahé," hneď ako to dopovedala si zakryl ústa, akokeby nič nechcel povedať.

,,Takže šperk?"

,,Hmm."

,,Ja si na šperky nepotrpím, ale potešia. A dnes sú Vianoce, tak mi ho môžeš dať. A ja dám potom darček tebe." milo som sa usmiala.

,,Nooo. Dobre." usmial sa tiež a podal mi darček.

,,Pekne Vianoce." otvorila som krabičku. Neverila som vlastným očiam.

,,Páči sa ti?" povedal po chvíli, keď som mlčala.

,,Je... Nádherný!!!" objala som ho. Potom sme odišli na izbu.

,,No čo? Páči sa ti prsteň?"

,,No a ne?"

Dostala som od neho prsteň, na ktorom je zeleno-strieborný had.

,,Milujem ťa." objala som ho, ale hneď ako som si uvedomila, čo som povedala, utiekla som.

,,Počkaj! Ely čakaj!!" nemohla som počkať. Ja neviem prečo mi to vyletelo, možno ho asi vážne m-milujem. Znervóznela som.

Vošla som do nejakej uličky a sadla si tam na okennú parapetu.

,,Elya?"

,,Áno?"

,,Ty ma asi nepoznáš, ale ja te,"

,,Ja viem, že ma poznáš, všetci ma poznajú." prevrátila som očami. Čo by ste chceli? Byť pre všetkých vzduch alebo aby za vami stále niekto chodil, že vás pozná? Ja radšej prvú možnosť, mne by v pohode stačili dvaja kamaráti.

,,Ja len... Videl som ťa ako bežíš s plačom, tak... či si v poriadku." sedela som tak, že mi nevidel do tváre, to sa mi hodilo.

,,Vyzerám, že som v poriadku?" otočila som sa na neho celá vysmiata. To bola i moja terajšie emócia.

,,Áno, vyzeráš, že si v poriadku."

,,Tak aj som." vtedy k nám dobehol Jacc.

,,Elya? Prečo si utie... Kto je toto?"

,,Ja som Liam."

,,Aha... Dobre Liam, môžeš nás nechať na pokoji?" nebolo to podráždené.

,,Dobre." otočil sa a odišiel.

,,Ely? Prečo?"

,,Lebo... nevedela som prečo som to povedala." sklopila som hlavu, ,,a neviem či i ty mňa mi,"

,,Áno Ely i ja ťa milujem." povedal skôr než som odpovedala a ma pobozkal. Bol to náš prvý bozk na pery a naše prvé milujem ťa.

,,Ely, nikdy sa netráp nad tým, či ťa milujem, lebo, i keď som to nedával najavo. Páčila si sa mi od prvého, len som ťa provokoval, lebo si bola zlatá, keď si bola nahnevaná." usmial sa a na to rozosmial.

,,Milujem ťa."

,,I ja teba."

Ahojte!
Ja hlásiť sa s nová a zároveň posledná kapitola. To to byť iba bonus ku Malfoyová a Potter. Toto byť koniec. Na pokračovanie vám nechám vaša predstavivosť či ostali spolu, rozišli sa alebo zomreli hocičo písať mi tu do kom. Ja byť zvedavá. 😁😘 Ja vás ľúbiť. A v tuto sobota vyjsť nová kniha HPFF.
Vaša Retardatur Ferret Egoistic.

Hogwarts Queen {HP FanFiction}Donde viven las historias. Descúbrelo ahora