Hogwarts Queen {HP FanFiction}

3. kapitola

Asi sa pýtate, prečo tá krava utiekla? Ľahká odpoveď. Nikdy som sa nezaoberala chalanmi. Podstatné veci sú napríklad škola alebo metlobal. Nie riešiť, či sa mu páčiš či nie. I keď, niektorý ( Charlie) ma presviedčajú, aby som si už niekoho konečne našla. Dokonca i Rodo má frajerku i môj brat.

Zrazu ma z môjho premýšľania chalan, do ktorého som vrazila.

,,Dávaj pozor... Potterová!" posledné slovo povedal s hnusným podtónom. A ozaj vy neviete kto to je. Tak vážený to bol Jaccob Blue. Od prvého ročníka ma neznáša. Ja ho neznášam od polovice prvého. Prvú polovicu som bola doňho. No potom mi začal nadávať a iné podobné veci. Zrazu sa na mňa otočil.

,,Hej a chcem ti niečo povedať. SI NIČ!" zaškeril sa. Mňa to pychlo pri srdci. Dobre, nadáva mi a i iné veci, ale nikdy nič také nepovedal. Nahodila som kamennú masku a chcela odísť. Nič mu na to nebudem hovoriť. Mám nápad. Prudko som sa otočila, až som mu vrazila vrkočom do tváre.

Nesmie zistiť, že ma zranil. Hrdo som odkráčal a odišla do Slizolínskej klubovne kde sa, ako vždy, Rodo rozprával s Charlie.

,,Ehm... Neruším či mám ešte so psychickým zrútením počkať?" tak čo? Vážne ako by bolo vám, keby vám niekto povedal, že si nič?

,,Jaccob?" prikývla som. Hneď vedeli, čo majú robiť. Vyštverali sme sa na siedme poschodie. Na chvíľu sme zastavil, aby sme sa vydýchali. Čo? Prešli sme asi milión schodov iba blázon by ich vybehol bez zadychčania. (a teraz tam vybehol úplne z dolnej haly nejaký chlap a vôbec nebol zadychčaný xD)

Išli sme trochu chodbou a zastali pred stenou. Objavili sa tam dvere a my sme do nich pekne krásne po jedenom vošli. Chodíme tu často. Väčšinou, keď potrebujeme niečo prebrať. Sadla som si na gauč a dali si tvár do dlaní. Plecia sa mi začali triasť. Asi nevedeli, čo majú robiť. Nikdy som ešte pred nimi neplakala. Väčšinou, keď som bola sama.

Po chvíli si sadli a začali ma hladiť po chrbáte.

,,Čo sa stalo?" opýtal sa Rodo. Bola som chvíľu ticho, a keď už chceli niečo povedať, začala som.

,,O-on m-mi pove-dal, ž-že so-som..." pomyslenie na to ma donútilo sa utíšíť. Plakať som neprestala.

,,Že si krava?" opýtala sa Charlie. Na chvíľu som dvihla hlavu a zavraždila ju pohľadom. Ona iba zdvihla ruky na obranu. Keď som sa aspoň trochu ukľudnila, dopovedala som.

,,Že som nič," na to posledné slovo Rodo vyskočil z gauča a už mieril k východu.

,,Rodo? Rodo?! Kam ideš?!" zavrčala som.

,,Vytmaviť mu to! Nikto nebude nič také hovoriť našej Ely!"

,,Nie! Potom bude vedieť, že sa ma to dotklo,"

,,A čo chceš robiť?" opýtali sa zvedavo.

,,Budem sa tváriť, akoby nič," mykla som plecami a oni ma tuho objali okolo pliec. Som za nich tak vďačná. Moralis firmamentum. Ešte nejakú tú chvíľu sme tam sedeli a potom sme odišli spať.

Ráno som sa vzbudila zase na tie otrasné slová. Si nič! Vŕtalo mi to v hlave celú noc. Prevracala som sa z boku na bok. Vážne skrývam city, až tak, že som nič?! O chvíľu som vstala, urobila rannú hygienu, obliekla sa a pozrela na hodinky. 7:10. Vo Veľkej Sieni nikto nebude, tak idem na raňajky.

Mýlila som sa, keď som si myslela, že tam nikto nebude. Bol tam on, Blue. Sadla som si na druhý koniec stola. On si ma všimol a podišiel ku mne.

,,Ahoj kráska," a vrelo sa usmial. Vyplaštila som oči. TO ČO POVEDAL?!

,,Čo? Ešte včera si mi nadával a teraz ma voláš kráska? Čo sa stalo za tú dobu?!"

,,Vieš, uvedomil som si, že som nemal dôvod byť ku tebe taký celé tie roky," a pokrčil ústa.

,,Mám to chápať, že sa mi ospravedlňuješ?!"

,,Noo. Aj hej," čo?!

,,Budeme kamaráti?" opýtal sa po chvíli mlčania.

,,Hm... Dobre, ale i tak na to všetko asi ľahko nezabudnem a budem ti to niekedy vyčítať," nahlas som sa zasmiala a on so mnou.

Ahojte!

Vidíme sa po veľmi dlhej dobe. Prepáčte, že už vyše týždňa som nenapísala žiadnu tú časť. Dúfam, že sa páči a nehneváte sa. Čo hovoríte na to, čo jej povedal? Páčila sa vám reakcia Roda? Môže byť, že sa skamarátili? Každopádne VOTE, prečítanie či koment poteší.

Vaša Retardatur Ferret Egoistic.