5. kapitola

136 8 1
                                    

Vošla som do klubovne i s Charlie a na gauči nás čakalo zlé prekvapenie.

,,Blue! Prestaň ihneď otravovať! Neverím ti, že sa Elya s tebou skamarátila!" neverila som. Ďalej sa hádali a nás ignorovali.

,,TICHO!!!" zvrieskla som, až nadskočili. Dobre, že tam vtedy nikto nebol.

,,Sa spamätajte!" zakričala som a utiekla do izby, kde som sa hodila na posteľ a zaborila hlavu do vankúša. Tlmene som do ňho zakryčala.

,,Kráska? Čo sa deje?" nemusela som dvíhať hlavu, aby som vedela, kto to je.

,,Nič Jacc." zacítila som, ako niekto sadol na moju posteľ.

,,No mne sa nezdá, že ľuďom čo nič nie je, utečú z miestnosti. Môžeš mi to povedať." opatrne som sa zdvihla a pozrela na neho.

,,Prečo ste sa hádali?"

,,No asi nás videl ako sa vo Veľkej Sieni rozprávame a začal po mne kričať, že není možné, aby sme sa skamarátili." pozrela som na neho smutne.

,,Si sa kvôli mne pohádal s Rodom? Ja... ja mu to musím vysvetliť!" zdvihla som a s Jaccobom odišla z izby. On išiel do svojej a pred tým mi dal pusu na chrbát ruky. Ja som zaklopala na Rodové dvere.

Nič. Zaklopala som znova.

,,Rodo, otvor-"

,,Choď preč Elya!"

,,Rodolph Keksi Lupin! Ihneď otvor tie prekliate dvere, ináč ich otvorím ja!" začula som kroky a o chvíľu boli dvere otvorené. Stal a čakal. Skočila som mu okolo krku.

,,Rodo, ja... ja nechcem, aby ste sa kvôli mne hádali!"

,,Dobre Ely, ale keď to čo i len skrčí vlások na hlave, uškrtím ho!"

,,Rodo!" pobavene som zakričala na môjho bratranca.

,,Čo?" nevinne sa usmial. Pobavene som sa na neho pozrela a odišla do izby.

,,Dobrú Rodo, zase na raňajkách." venovala som mu ešte úsmev a utiekla do svojej izby. To by som nebola ja, keby som do niekoho nevrazila.

,,O ahoj Jacc." usmiala som sa a chcela ísť ďalej, ale má nepustil. Podal mi nejaký papier a ja som na neho divne pozrela.

,,Kúzlo ti pomôže to odhaliť." žmurkol a odišiel. ČO?? Aké kúzlo? No to, aby som ešte hľadala kúzla. Vošla som do izby. Urobila som si večernú hygienu a hneď zaspala na posteli.

,,Charlie? Ty už aj hore?" zobudilo má klopanie na dvere.

,,Áno, ideš na raňajky? Rodo povedal, že za nami dôjde."

,,Dobre chvíľu počkaj." rýchlo som sa obliekla, urobila rannú rutinu proste a otvorila dvere.

,,Môžme is-. Ahoj Jacc. Zdá sa mi, alebo ma pozoruješ?" trochu sme sa zasmiali a Jacc išiel s nami na raňajky.

,,Čo si mi dal včera za papier?"

,,Aký papier?" opýtala sa Charlie zvedavo. Podala som jej ho.

,,Je tam neviditeľný tuš... Merlin Jacc! Odkiaľ máš neviditeľný tuš?!"

,,Čože?! A čo si tam napísal?"

,,Musíš použiť kúzlo na odhalenie neviditeľného tuší." uškrnul sa. Prevrátila som oči.

Po raňajkách, keďže som vstala až priskoro, som zašla ešte do knižnice nájsť to kúzlo. Požičala som si nejakú knihu a ako blbá som ju čítala, keď som išla po schodoch. Zakopla som a skotúľala sa dole. Nie až dole, ale zrazu som nič nevidela.

Ten, koho nikto nevidí 😉:

Skotúľala sa zo schodov a pár minút ku nej nikto neprišiel, predsa len, bola na schodoch pri knižnici.

Po istej chvíli ju našli jej dvaja najlepší kamaráti, Rodolph a Charlie. Rodo ju vzal na ruky a bežal do nemocničného krídla.

,,Madam Pomreyová!!!" zakričal a postaršia žena bola hneď pri nich. Položil svoju kamarátku v bezvedomí na lehátko a žena ju začala ošetrovať a zisťovať, aké má zranenia.

,,Choďte za profesorkou McGonagalovou a povedzte jej, nech príde do nemocničného krídla, a potom  na vyučovanie." prikázala deťom, ktoré hneď poslúchli. Báli sa o svoju kamarátku, ale najviac ich trápilo to, že nevedeli, čo sa jej stalo.

Prišli do riaditeľne. Poznali heslo. Boli tam často kvôli Elyi a Jaccobovi.

,,Pani profesorka! Posiela nás pani Pomfreyová a žiada vás, aby ste prišli do nemocničného krídla. Týka sa to Elyi Potterovej." posledné slová boli ťažké, báli sa o ňu. Brali ju ako sestru, ona ich vždy chápala a pomáhala im. No oni ju niekedy vôbec nechápali. Pomáhať jej sa snažili.

McGonagalová odišla s deťmi z riaditeľne a namierila so to do nemocničného krídla.

,,Čo sa stalo?"

,,Je len v bezvedomí. O pár dní by sa mala prepravy, ale učiť sa by ešte nemala." povedala Popy a Minerva venovala našej úbohej Elyi smutný pohľad.

Nikdy to neuznala, ale Elya Sofi Potterová bola jej jedna z najobľúbenejších žiakov.

Ahojte!
Hlásim sa s novou kapitolou. Nemá niekto nápad na dobrú knihu na Wattpade (samozrejme HPFF (Harry Potter FanFiction)) alebo HP meme? Ak hej pls napíšte. Niekedy sa veľmi nudím počas tej novej karantény. Každopádne VOTE, prečítanie či koment poteší.
Vaša Retardatur Ferret Egoistic.

Hogwarts Queen {HP FanFiction}Wo Geschichten leben. Entdecke jetzt