Why did you leave?

Prológ

"myslíš si , že je to dobrý nápad?" Spýta sa ma asi milionsty krát Erik.

"Hej som si úplne istá" prikývnem a hodím si do kufra posledné oblečenie.

"Nemala by si naňho ešte počkať? Čo keď sa vráti?" Starostlivo sa ma pýta.

"Čakala som ho dosť dlho. Nech si robí čo chce" odvrknem a zazipsujem si kufor.

"Nora nemyslím si , že je to dobrý nápad" nesúhlasne pokrúti hlavou Erik.

"Ja si myslím , že je výborný" usmejem sa naňho.

"A čo William?"

"Neviem kde je. Ja nemám chuť naňho čakať. Medzi nami je definitívny koniec. Nevidel si čo mi napísal?" Spýtam sa ho nahnevane. Asi týždeň po odchode mi napísal ,že ho nemám čakať a že medzi nami dvoma je koniec. Ktorý chalan sa rozíde s babou cez sms.

"Isto to tak nemyslel"  obhajuje ho Erik.

"Hej. Určite" zasmejem sa nad tým a chytím kufor do ruky.

"Nora naozaj" stále má presvieča.

"Erik. Nikto moje rozhodnutie nezmeni idem do Los Angeles a hotovo. Pekne budem študovať. Aj tak som vždy chcela Ísť študovať už dávno. A aspoň sú to teraz splním" poviem rozhodne.

"Fajn" vzdá sa nakoniec.

"Odvezieš má na letisko?" Usmejem sa naňho.

"Jasne" prikývne. Zoberiem si kufor a všetky svoje veci a rozlúčim sa s bytom kde som strávila nejakú časť svojho života. Keďže William sa domov tak skoro nechystá rozhodla som sa byť predať a aspoň budem mať peniaze. Kľúč hodím do schránky ako som sa rozhodla s novým kupcom. Na moje prekvapenie sa kupec na byt našiel dosť rýchlo. A aspoň už nebudem musieť naňho zbytočne platiť náklady.

"A čo ideš vlastne študovať?" spýta sa ma Erik cestou na letisko. 

"Psychológiu" poviem akoby nič už keď som bola malá ma zaujímali veci okolo mozgu a správania človeka. 

"To bude zaujímave" povie pochvalne Erik. 

"Hej to bude" prikývnem a zapozerám sa von oknom. Sledujem mesto v ktorom som strávila celé svoje detstvo a teraz ho po toľkých rokoch opúšťam. A to všetko kvôli jednej osobe. Kvôli nemu tu nevydržím už dlhšie. Všetko ho mi tu pripomína. 

"A kde budeš bývať?" s rozmýšľania ma vyruší Erikov hlas. 

"Na intráku" vysvetlím mu. 

"Intrák?" nechápavo sa na mňa pozrie. 

"Hej čo je na tom zle?" upriamim naňho svoju pozornosť. 

"Nič, len vysoká a intrák to sa rovná problémy" vysvetlí mi. 

"A?" nechápavo sa naňho pozriem " chcem si užiť vysokú zo všetkým čo k nej patrí" poviem rozhodne.

"Myslel som, že sa chceš učiť?"  lišiacky sa na mňa usmeje. 

"Veď sa aj idem" prikývnem. 

"No som zvedavý" povie zo smiechom a ja len nad ním pokrútim hlavou. Ani neviem ako a už stojíme na letisku. 

"A sme tu" povie s úsmevom na tvári. 

"Jo" prikývnem. Vystúpim z auta a vezme si z neho kufor. 

"Držím ti palce a nech sa ti darí" povie šťastne Erik a silno ma objíme. 

"Ďakujem" zašepkám mu do pleca.

"Potom volaj" zakričí ešte za mnou. 

"Jasné" posledný krát mu zakývam a vyberiem sa smerom k lietadlu. Prejdem cez kontrolu ako nič a už stojím pred lietadlom, ktoré ma zavezie do mesta plného slnka. Oficiálne sa tebou lúčim William. Užívaj si život v Anglicku lebo ja s tebou končím.