Why did you leave?

25

"nora?" Ozve sa spod okná.

"Áno?" Nechápavo sa pozriem smerom na okno. Zbadám v ňom stáť sestričku ktorá má mala nastarosti aj minule.

"Čo ty tu?" Prekvapene sa ma spýta.

"Prišla som na chemoterapiu" poviem akoby nič. Som prekvapená že ma nečaká veď to je jej práce nie?

"Ale ty dneska nemáš" rýchlo začne ťukať niečo do počítača.

"Nemám?" Prekvapene sa pozriem.

"Nie až zajtra" povie akoby nič

"Aha. Tak potom idem" otočím sa na päte a vyberiem sa preč.

"Nora" zastaví ma známy hlas.

"Jacob?" Otočím sa smerom ku hlasu. Zbadám ho sedieť na okne.

"Čo ty tu?" Spýta sa ma s úsmevom a pohojdáva nohami.

"Myslela som že mám chemošku ale vraj až zajtra" vysvetlím mu.

"No pekne nevieš ani svoje dátumy" pokrytí nadomnou hlavou.

"Včera sa mi to nejak doplietlo" poviem rýchlo.

"Ako doplietlo?' nechápavo sa na mňa pozrie.

"Bola som kúsok vonku" začnem opatrne.

"Aaa?" Šťastne sa na mňa pozerá. Čaká na každú ďalšiu informáciu ktorú mu o včerajšku poviem.

"Nebudem ti to vravieť takto cez okno" poviem rozhodne. Lebo si uvedomím že stále stojíme pod oknom nemocničnej izby.

"Tak poď dnu" povie rozhodne a zaskočí z okna.

"Cez okno?" Nechápavo sa naňho pozriem.

"No a. V čom je problém?" Nechápavo sa ma spýta.

"V ničom" povie rýchlo. Vyložíme si ruky na parlamentu dosku a hneď za nimi aj jednu nohu. Jedným ťahom sa vytiahnem hore.

"Si skúsená v chodení cez okno" zhodnotí Jacob keď ma uvidí ako leziem dnu.

"Čo ti poviem. Som proste skrytí talent" povie pyšne a sadnem si na posteľ kde som bola presne pred dvoma dňami.

"Vidím. A teraz mi povedz všetko o včerajšku" povie rozhodne a sadne si hneď vedľa mňa. Nohy si dá to tureckého sedu a uprene sa na mňa pozerá.

"No už idem. Včera som bola na párty" začnem.

"Počkať" hneď ma stopne, "na párty?" Nechápavo sa na mňa pozrie.

"Áno na párty" súhlasné prikývnem. Neviem čo je taký prekvapený.

"Ako si sa dostala na párty" ďalej sa na mňa nechápavo pozerá.

"Išla som domov. A na semafóre má spoznali nejaký chalani a pozvali ma na párty" poviem akoby nič.

"S kadiaľ ťa poznali?"

"S Williamom sme zvykli chodiť na párty. Skoro každý druhý deň a raz sme tam s nimi hrali beerpong" vysvetlím mu.

"S Williamom?" Stále sa na mňa nechápavo pozerá.

"Áno s Williamom" prikývnem.

"Kto je William?" Prekvapene sa naňho pozriem. Ja som mu o ňom ešte nehovorila?

"Ty nevieš kto to je?"

"Nie neviem" nesúhlasné pokrúti hlavou.

"Môj bývalý snúbenec" poviem rýchlo. Nerada si to pripomínam.

"Jej to ten" chápavo zatiahne.

"Hej ten. No a potom som sa rozhodla že pôjdem tak som išla" v skratke som mu povedala všetko čo sa dialo na párty.

"Takže ak som to správne pochopil. Ty si sa pohádala s mamou tak sú prespala u kamarátov s ktorými si sa tiež pohádala?" Opatrne sa ma spýta.

"Chápeš to úžasné" súhlasné prikývnem.

"A sem si prišla lebo si sa pomýlila?" 

"Jop" prikývnem. Chcem pokračovať vo vysvetľovaní kvoli čomu tu som ale z rozprávania ma vyrusí zvonenie mobilu. Zasa mama.

William

Konečne sa postavím pred veľkú bránu pred ktorou som stál ani nie pred týždňom. Tak ako sa mi nechce ísť dnuka sa mi ešte nikde inde nechcelo. Dvere sa pomaly začnú otvárať. Pretiahnem sa cez malú škáru. Nechce sa mi čakať kým sa tá mohutná brána otvorí celá. Rýchlo prejdem po už známej ceste. Od mojej minulej návštevy sa absolútne nič nezmenilo. Prejdem k dverám a rýchlo na ne zaklopem. Hneď na to sa dvere otvoria. 

"Čakali sme ťa" povie otec. Vôbec som nečakal, že on bude ten čo mi otvorí dvere.

"Na dobré sa dlho čaká" poviem pyšne a pretiahnem sa okolo neho dnu. Z vnútra to je ešte väčšia ako zvonku. Takže pánko ma peniaze. Nečudujem sa, že jeho nová priateľka ho nechce opustiť.

" Tadiaľto" prejde okolo mňa a začne ma viesť do veľkej jedálne. Kde ma už pri stole čakajú traja ľudia. To že tam sedí jeho nová frajerka ma neprekvapuje a ani to malé decko ktoré som už  videl z okna. Pozerá na mňa s peknými veľkými modrými očami v ktorom vidím jemný strach. Ale najviac čo ma prekvapí je tretia  osoba, ktorá tam sedí.

"Čo tu ty robíš?" nahnevane sa spýtam.

Ozývam sa vám znova po dlhšej dobe. Som extrémne šťastná za vás všetkých. Extrémne si cením každý jeden votes a čítanie. Na začiatku som vôbec nečakala že sa vám až tak bude tento môj príbeh páčiť. Robíte mi strašne veľkú radosť. Tak ma napadlo že či neviete o nejakej súťaži kde by sme mohli tento príbeh prihlásiť? Za každú odpoveď už teraz ďakujem. A ešte keď sme spolu už takú dlhú dobu. Tak ma napadlo čo keby sme si dali znova nejaké otázky. Spýtajte sa všetko čo vás zaujíma. Aspoň sa porozprávame. To je asi všetko čo som chcela. Ľubin Vás a teším sa na otázky a na tú súťaž ak o nejakej viete. 

                                                                                                                   - sladkych16