Studený vánok naznačujúci príchod jesene mu udieral do tváre, ako kráčal cez park. Na jeho nose sedeli slnečné okuliare, aj keď žiadne slnko nesvietilo. Vedel, že smerujú k lavičke, k lavičke na ktorej vždy sedel a rozmýšľal. Viedol ho k nej jeho pes, keďže on je slepý už od narodenia.
Rukami si nahmatal lavičku a pomaly sa na ňu posadil. Vychutnával si vdychovanie toho čerstvého vzduchu a snažil sa predstaviť si okolie. Napravo od neho by mal byť strom. Ale ako taký strom vyzerá? Niall vedel, že strom má zelené listy a hnedú kôru. Vedel si približne predstaviť tvar listu a vedel, že kôra je drsná, na dotyk nepríjemná, ale nevedel, ako vyzerá zelená a hnedá. Zelenú ani hnedú nedokázal spoznať podľa hmatu, vône, čuchu, chute ani sluchu. Farby môžete spoznať jedine podľa zraku a to je ten zmysel, ktorý mu chýbal.
Z rozmýšľania ho vytrhol jemný zvuk kamienkov, niekto kráčal k lavičke na ktorej sedel. Nevenoval tomu pozornosť, myslel si, že dotyčný len prejde okolo, lenže kamienky stíchli. Posledný zvuk, ktorý vydali mohol byť tak pol metra od neho, čo by znamenalo, že dotyčný stojí pri lavičke. Srdce mu začalo rýchlejšie a silnejšie udierať do hrude. Nikto nikdy nezastavil pri slepom chlapcovi, nikto sa nikdy neprihovoril slepému chlapcovi, nikto nikdy nechcel mať nič spoločné so slepým chlapcom, teda pokiaľ nerátame jeho rodinu, ktorá mu bola vždy oporou.
Chvíľku ešte počkal a keď nepočul dotyčného odchádzať, usúdil, že si musel sadnúť. Otočil hlavu smerom k nemu, aj keď vedel, že ho neuvidí. Do nosa mu, ale udrel ženský parfém zmiešaný s vôňou cigariet a mäty.
Moja prvý short story :O čo si o tom myslíte? :3
YOU ARE READING
Perfume n.h. AU /Short story/
Fanfiction"Kto si?" nesmelo sa spýtal. "Pozri sa a uvidíš," odpovedala s úškrnom, čo on nemohol vidieť. "Nemôžem, som slepý." "V tom prípade som tvoja nočná mora." Copyright © DeeHoran24
