Day 7

677 45 10
                                    

S dobrou náladou si sadol na lavičku. Dnes sa chcel Layly spýtať, prečo pred tým nedošla. Stále ho to trápilo aj keď už nie až tak.

Čakal, čakal a čakal. Pomaly začínal mať obavy, že Layla dnes znova nepríde. S každou minútou jeho nálada o niečo klesala.

Podľa zvuku kamienkov vedel, že niekto ide okolo, no nevenoval tomu žiadnu pozornosť. Myslel si, že je to len ďalší okoloidúci, dnes ich okolo neho prešlo už aspoň milión. No, keď zacítil tú známu vôňu, úsmev mu vyskočil na tvár.

"Ahoj," pozdravil Laylu natešene. "Čau," odzdravila ho bez nálady. Niallovi z tváre úsmev hneď zmizol. Spravil snáď niečo zle?

"Ehm... Stalo sa niečo?" spýtal sa opatrne. Nemal dobrý pocit z Laylinej nálady, jeho inštinkt mu radil, aby bol ticho, no on bol až moc zvedavý. Nepáčila sa mu predstava, že zase presedia v tichu až do kým jeden neodíde.

"A čo ťa do toho?" spýtala sa nahnevane a potiahla si z cigarety. "Ja... Ehm... L-len..." snažil sa niečo vykoktať. Layla sa k nemu prisunula bližšie a tvár si dala tesne pred neho. "Pozri blondiačik, bude lepšie, keď necháš tú svoju papuľku pekne zatvorenú a nebudeš sa o mňa starať. Si najlepší spoločník, keď si ticho. Chápeme sa?" skočila mu do reči a vyfúkla dym do tváre.

Nialla to dosť zabolelo, v očiach sa mu nahromadili slzy, no ostal tam s ňou potichu sedieť. Jedine odvrátil hlavu, nechcel, aby ho videla plakať. Akokoľvek sa chcel postaviť a odísť domov, nešlo to. Potreboval cítiť jej prítomnosť aj keď mu ublížila.

Bože mne je toho Nialla tak ľúto :O :( :DD  

Perfume n.h. AU /Short story/Where stories live. Discover now